V sobotu 22. októbra 2022 ma do trnavského kultúrneho centra Malý Berlín priviedla zvedavosť. Zavítala tam totiž skutočná hudobná legenda – Jiří Stivín. Tohto roku 23. novembra oslávi tento svetovo uznávaný český multiinštrumentalista neuveriteľné 80. narodeniny, a tak sa vydal na turné „Jiří Stivín 40 + 40“.
Hudobné vzdelanie získal Jiří Stivín napríklad na Royal Academy of Music v Londýne a na AMU v Prahe. Virtuózne hrá na všetkých druhoch fláut, zobcových i priečnych, ale tiež na klarinetoch, na saxofónoch, na pikole a na rôznych píšťalách. Je aj hudobným skladateľom, kapelníkom, hudobným pedagógom a lektorom pražského konzervatória. Jeho zameranie je veľmi široké, orientuje sa napríklad na jazz, hudbu stredoveku, renesancie a baroka, ale cudzí mu nie je ani rock či experimentálna hudba. Jiří Stivín je známy svojimi spoluprácami s hudobnými telesami ako Virtuosi di Praga, Slovenským komorným orchestrom, Sukovým komorným orchestrom, Talichovým kvartetom a inými. Bol jedným zo zakladateľov Quax Ensemble Petra Kotíka a kapely Jazz Q a tiež členom rokenrolovej kapely Sputnici. Často hosťoval v projektoch slovenských hudobníkov ako Jaro Filip, Zuzana Homolová či Gabriel Jonáš. Keďže je majstrom improvizácie a s obľubou mieša rozličné hudobné štýly, i na tohtoročnom koncerte v Malom Berlíne si zahral s hosťom – trnavskou blues-hard-rockovou kapelou Beans & Bullets – a to bez nacvičovania a skúšania. Podujatie z verejných zdrojov podporili mesto Trnava a Fond na podporu umenia.
Bola som zvedavá na spojenie tvrdého bluesrocku a dychových nástrojov, preto som sa poponáhľala do Malého Berlína. V hlavnej sále som si pred začiatkom koncertu obzerala početné publikum a skúšala som odhadnúť, či je skôr bluesrockové alebo jazzové.
Krátko po 20.00 hod. vyšla na pódium kapela Beans & Bullets v zostave: Jakub Daniš – spev, ústne harmoniky, Michal Mandák – gitara, spev, Milan Klenovský – basová gitara, spev a Filip Paulo – bicie, spev. Na úvod zahrala, ako povedal jej frontman Jakub Daniš, dve svoje vlastné veselé skladby: Drive It Hard a Hypochondriac. Rázna hudba a spev sa valili priestorom a publikum, ktoré bolo viditeľne otvorené a vnímavé, ich odmenilo potleskom a pochvalnými pokrikmi.
Potom prišiel čas na sólové vystúpenie Jiřího Stivína. Bol stelesnením pozitívnej energie a charizmy. Svoje hudobnícke umenie predvádzal za sprievodu vopred pripravených hudobných základov. Ako prvú zahral renesančnú skladbu Schiarazula Marazula na malej zobcovej flautičke s prenikavým zvukom. Myslím si, že by bola ideálna ako zvonenie budíka. Jiří Stivín však prezradil, že jazz ho baví najviac – vďaka improvizácii. Aj v ňom niekedy využíva zobcovú flautu. Keď sa stretol s americkým jazzmanom Dizzym Gillespiem, ten sa veľmi čudoval, že sa na takom hudobnom nástroji dá hrať jazz. Jiří Stivín v Malom Berlíne predviedol aj hru na flaute zo záchodovej rúrky, ktorú si sám vyrobil. Poznamenal, že má veľmi oduševnený zvuk. Naozaj, ľudová pieseň U Dunaja u Prešporka vyznela na tejto „rúrkovej“ flaute krásne. Nasledovalo ľudové „moravské blues“ Zasiala som bazaličku, tentoraz interpretované na klarinete. V skladbe s ostinátnym rytmom Children´s Song No. 6 od slávneho amerického klaviristu a hudobného skladateľa Chicka Coreu sa Jiří Stivín predstavil ako hráč na priečnej flaute. Zaznela aj skladba z autorskej dielne Jiřího Stivína Modrá růže, inšpirovaná tvorbou Antoina de Saint-Exupéryho. „Rúrková“ flauta opäť nesklamala. Ďalšia skladba Avalon (autor: Vincent Rose), zahraná sviežo a energicky na zobcovej flautičke, bola inšpirovaná hudbou francúzskych rómskych hudobníkov, ktorých vedúcou osobnosťou bol gitarista Django Reinhardt. Týmto hudobníkom, Európanom, sa podarilo ovplyvniť americký jazz. Podľa slov Jiřího Stivína priniesol rómsky jazz niečo celkom nové. Táto hudba nebola offbeatová, pripomínala dychovku, ale napriek tomu krásne swingovala. Na margo svojho veku Jiří Stivín podotkol, že sa narodil v prvej polovici minulého storočia a dodal: „Jsem tak stár, že jsem skoro superstar.“ Obecenstvo na to zareagovalo veľkým potleskom. Poslednou skladbou, ktorú maestro zahral sólo, bola jeho autorská vec Vopičárna. V roku 1987 ju s ním nahral Michal Pavlíček na album Status Quo Vadis. Hra Jiřího Stivína na priečnej flaute bola poriadne divoká. Dával do nej celé svoje srdce a odmenil ho mohutný potlesk.
Následne Jiří Stivín pozval na pódium kapelu Beans & Bullets, s ktorou si s chuťou zaimprovizoval – zahral skladby z jej repertoáru. Prvou bola Honk The Funk. Hra sopránového saxofónu ju skutočne obohatila a zaujímavo prifarbila a to isté sa opakovalo aj v ďalších skladbách. Cover skladby, známej v podaní Muddyho Watersa, Catfish Blues priniesol kombináciu drsného spevu a povznášajúcich tónov priečnej flauty. Gitarista tiež odvádzal skvelú prácu. Spomenula som si na trnavský koncert kapely Jethro Tull, na ktorom som bola v lete tohto roku. I v balade Woman zvuk sopránového saxofónu krásne ladil s tvrdou hudbou a bonusom bolo parádne sólo ústnej harmoniky. Zrýchlenie nastalo s bluesom PCB. V ňom znova prišla k slovu priečna flauta. Na konci skladby všetci hudobníci nasadili veľmi svižné tempo a vyslúžili si obrovský potlesk a pochvalný krik. Koncert zakončila asi dvadsaťminútová verzia skladby Wild Billy. Jiří Stivín v nej hral najprv na sopránovom saxofóne a neskôr na priečnej flaute. Jeho improvizácie boli expresívne i lyrické a započula som v nich aj motív z Larga z Novosvetskej symfónie Antonína Dvořáka. Bolo počuť i vidieť, že hudobníci si spoločné hranie naozaj užívali. Zazneli i pekné sóla všetkých hudobných nástrojov. Po posledných tónoch skladby publikum vytrvalo tlieskalo, a tak prišiel na rad prídavok – skladba Baby Scratch My Back, ktorej autorom je Slim Harpo. Niesla sa v radostnej, roztancovanej nálade a Jiří Stivín pre zmenu striedal priečnu flautu a klarinet.
Spokojné, usmievavé tváre účinkujúcich i obecenstva boli dôkazom, že Malý Berlín priniesol, ako už mnohokrát, skvelý hudobný zážitok, tentoraz vytvorený spojením umenia staršej a mladšej generácie hudobníkov. Hudba je skrátka univerzálnym jazykom, stačí byť kreatívny a mať uši i oči otvorené.
Ružena Šípková
Foto: autorka
Škoda , že som tam nebol. Ľutujem.
V.
Škoda , že som tam nebol. Ľutujem.
V.