Pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia zorganizoval Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s mestom Sereď, Galantské osvetové stredisko a SNM-MŽK-Múzeum holokaustu v Seredi pietnu spomienku, ktorá sa konala v rámci celoslovenskej tryzny pod spoločným názvom Nezabudnutí susedia. Ide o druhý ročník smútočnej slávnosti na počesť zomrelých, do ktorej sa aj tento rok zapojilo vyše 50 miest a obcí z celého Slovenska. Pietna spomienka začala v každom zo zapojených miest o 10.00 hod. rozozvučaním kostolných zvonov.
Slávnostného podujatia sa zúčastnili mnohí významní hostia. Medzi nimi Lászlo Bukovský, splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny, delegácia TTSK vedená jej podpredsedom Józsefom Berényim, prednosta OÚ v Galante Ján Duranský, zástupcovia mesta Sereď pod vedením viceprimátora Ľubomíra Veselického a zástupcovia mesta Galanta pod vedením primátora Petra Pašku, delegácia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR vedenú jej predsedom Richardom Dudom, zástupcovia oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Galante vedenú predsedom Jozefom Jánskym a zástupcovia Zväzu vojakov SR v Seredi pod vedením Ondreja Urbana. Prítomní boli aj ďalší predstavitelia kultúrno-spoločenských organizácií.
Dňom obetí holokaustu je na Slovensku 9. september. V tento deň v roku 1941 vláda vojnového slovenského štátu vydala Židovský kódex. Nariadenie, ktorým boli židovskí občania zbavení nielen majetku, ale aj základných ľudských a občianskych práv a dôstojnosti. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Židovský kódex vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
Po úderoch kostolných zvonov prítomní dali minútou ticha hold obetiam holokaustu. Neskôr sa slova ujal viceprimátor Serede Ľubomír Veselický, ktorý v príhovore povedal: „Niekoľko rokov sa stretávame pri tomto pamätníku, aby sme si spomenuli na 6 miliónov ľudí zavraždených v koncentračných táboroch. Nacizmus, ktorého základ tvoril antislavizmus a antisemitizmus vyústil do fyzickej likvidácie rás, ktoré nezodpovedali kritériám údajne nadriadenej árijskej rasy, „povedal Veselický a ďalej pokračoval, že vo vedomí a správaní sa súčasných politikov k žiadnej zmene nedošlo. Po celom svete sú aj dnes väčšie či menšie vojenské konflikty. Stále viac a viac peňazí míňajú štáty na vývoj a výrobu zbraní. Milióny doterajších obetí vyvolávanej nenávisti evidentne nestačili.
Holokaust bol obdobím, ktorý hrozným spôsobom zasiahol obrovský počet ľudí a preto nesmieme dopustiť, aby upadol do zabudnutia. Úsilím organizátorov celoslovenskej tryzny Nezabudnutí susedia je, aby sa takáto spomienka neuskutočnila iba oficiálnym spôsobom vo veľkých mestách, ale aby sa k nej v menšom rozsahu pripojil čo najväčší počet miest, odkiaľ boli Židia deportovaní. Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Richard Duda povedal: „Manipulácia masami, populizmus a rozdúchavanie nenávisti roztočili vražedné peklo v minulosti už mnohokrát. Musíme si tragické dejinné udalosti pripomínať a ukázať, že sa nebudeme bezmocne prizerať opätovnej snahe prstom ukazovať na všeobecného nepriateľa. O utrpení židov v minulosti musí ostať svedectvo aj v budúcnosti, keď ho už preživší nebudú môcť vyrozprávať osobne.“
Z audionahrávky sa prítomným prihovoril aj Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský, PhD, rímskokatolícky arcibiskup metropolita Bratislavskej arcidiecézy, ktorý v príhovore pripomenul, že zákony prijaté v našej krajine počas II. sv. vojny obmedzili základné práva židov a tým otvorili dvere klamstvu. Klamstvu o tom, že niekoho možno pokladať za menejcenného. Tento krok viedol k tragickým následkom.
Súčasťou pietneho aktu bolo zapálenie siedmich sviečok. Šesť z nich symbolizuje šesť miliónov obetí a siedma večné svetlo a zároveň nádej v budúci život v mieri. Pred každou zapálenou sviečkou bolo prečítaných desať mien zo zoznamu obetí holokaustu. Následne boli k Pamätníku obetiam holokaustu položené kvety a mnohí si obete uctili už tradične položením malého kamienka ako symbol večnej spomienky na zomrelých. Počas aktu odznela skladba Zbor Židov z opery Nabucco. Na záver podujatia si prítomní vypočuli modlitbu Kadiš v hebrejskom jazyku. Slová tejto modlitby sprevádzajú ľudí svojou večne trvajúcou útechou aj v najťažších časoch plných utrpenia a smútku. Hlavnú časť chválospevu tvoria slová: Nech je požehnané Jeho veľké meno na večné veky vyjadrujúce vieru v Božiu svätosť a veľkosť, oddanie sa Božej vôli a nádej na skorý príchod Božieho kráľovstva.
Na znak zmiernenia a lásky je v mestskom parku v Seredi od roku 2012 vysadená pamätná lipa, ktorú na pamiatku obetí holokaustu spoločne zasadili bývalý predseda TTSK Tibor Mikuš, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan ( zomrel v roku 2022 ) spoločne s primátorom mesta Sereď Martinom Tomčányim.
