Deň Zeme v Mestskom múzeu v Seredi (Beseda nielen o bylinkách)

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Pri príležitosti Svetového dňa Zeme, 22. apríla 2022,  usporiadalo Mestské múzeum – Fándlyho fara v Seredi besedu o knihe Recepty starých mám – Bylinky s jej autormi Anzelmou Hlôškovou a Milanom Hlôškom. V múzeu si bolo možné pre navodenie atmosféry pozrieť výstavku sušených byliniek.

Podujatie prilákalo mnoho ľudí zaujímajúcich sa o prírodu a jej dary. Začalo sa krátko po 17.00 hod., keď všetkých prítomných srdečne privítala vedúca Mestského múzea – Fándlyho fary v Seredi Mária Diková, ktorá besedu moderovala. Ako povedala, manželia Hlôškovci nenavštívili toto múzeum prvýkrát: v minulosti tu už boli hosťami Víkendu otvorených parkov a záhrad a výstavy venovanej významnému slovenskému jaskyniarovi Jánovi Majkovi. (Otec Anzelmy Hlôškovej Dezider Horvát spolu s Jánom Majkom objavili v roku 1950 jaskyňu pod Kalváriou v Nitre a Anzelma Hlôšková mala neskôr veľkú zásluhu na jej znovuobjavení. Jaskyňa nesie meno jej otca.)    

Mária Diková v krátkosti porozprávala o histórii a význame Svetového dňa Zeme. Už od roku 1970 vedci a ekológovia, hlavne z USA, poukazovali na základe snímok z kozmu na krehkosť s zraniteľnosť Zeme. V roku 1990 bolo založené Medzinárodné ústredie Dňa Zeme sídliace v Stanforde v USA a aktivity v tento deň sa rozšírili do 140 štátov sveta, okrem iného aj do vtedajšej ČSFR. Od roku 2000 sa environmentálne posolstvo šíri internetom. Svetový deň Zeme je globálny fenomén, no veľmi dôležité sú aj miestne iniciatívy. Aj v Seredi sa v tento deň aktivizujú školy, rôzne združenia či dobrovoľníci. Motto Svetového dňa Zeme v roku 2022 znie: Investujme do našej planéty! Všetci by sme mali pamätať na to, že chrániť ju treba každý deň.

Ešte pred samotnou besedou Mária Diková privítala priateľku hostí, ktorá ich prišla pozrieť. Zaujímavosťou bolo, že sa s nimi osobne stretla po vyše šesťdesiatich rokoch.

Nasledovalo predstavenie manželov Hlôškovcov. Obaja sú stavební technici, no so zanietením sa venujú slovenskej ľudovej kultúre a tradíciám a tiež literatúre.

Mária Diková bola zvedavá, či záľubu v bylinkách Anzelma Hlôšková zdedila po svojich predkoch. Ona odpovedala, že áno. Narodila sa v Močenku a okrem byliniek napríklad pozorovala v rodine i kováčsku robotu a poľnohospodárske stroje, pásla husi a dôverne poznala miestne nárečie. To všetko ju ovplyvnilo.

Moderátorka sa obrátila na Milana Hlôšku, ktorý máva aj výstavy fotografií, fotografuje folklór. Opýtala sa ho na jeho korene. Milan Hlôška odvetil, že sa narodil v Starom Tekove, no od roku 1957 žije v Nitre. Najprv vyhotovoval len rodinné fotografie, ale neskôr sa stal ako amatérsky fotograf na dlhé roky členom fotoklubu v Nitre. Je spoluautorom kníh Tou pukanskou bránou, Od Tekova vietor veje a Cez močenské lúky. V lete 2021 mal výstavu čiernobielych fotografií Starého Tekova  Obrazy dávneho sveta v Ponitrianskom múzeu v Nitre. A v auguste tohto roka bude mať výstavu v rodnom Starom Tekove v rámci folklórnych slávností Tekov tancuje a spieva.

Máriu Dikovú zaujímalo, ako sa manželia Hlôškovci dostali k vytvoreniu knižiek kuchárskych receptov. Anzelma Hlôšková vysvetlila, že niektoré ich fotografie a texty sa objavili v knižke Borisa Kováča Recepty tekovských starých mám (2013). Vydavateľ si Hlôškovcov našiel na internete a oslovil ich, či by nemohli spraviť ďalšiu knižku. Tak sa na to dali. Najprv vznikla knižka Recepty nitrianskych starých mám (2014). Anzelma Hlôšková čerpala z receptov zdedených po mame, zo starých kuchárskych kníh a navyše si pamätala niektoré recepty, podľa ktorých varievala jej mama a stará mama. Zamerala sa na tradičné jedlá a knižku spestrila aj textami – úryvkami piesní a pod. Zostaviť knižku nebolo jednoduché. Ako povedala, najťažšie pre ňu bolo rozpísať gramáž: koľko čoho do jedla ide. Autorom fotografií v knižke je Milan Hlôška. Anzelma Hlôšková vraví s hrdosťou, že aj viacerí muži sa jej pochválili, že podľa jej knižky varili. Obsahuje vyše tristo receptov z potravín, ktoré boli v minulosti bežné, dostupné, ľudia si ich dochovali a dopestovali. Knižka tak prispela k zachovaniu dedičstva po predkoch. Mária Diková poznamenala, že ju v nej zaujali veršíky i historické nitrianske fotografie.

Následne sa spýtala, ako vznikla knižka Recepty močenských starých mám (2021). Podľa slov Anzelmy Hlôškovej sa nápad zrodil tak, že boli s „nitrianskou“ knižkou na besede v Močenku a tam ich ľudia oslovili, že by chceli takú knižku aj o svojej obci. Doložila, že to znova nebola ľahká robota. Močenok má však výhodu – príjemné teplé podnebie -, vďaka ktorému sa tam dajú dopestovať rôzne rastliny. Knižka obsahuje charakteristické dobré starodávne jedlá, ako napr. smatankový koláč, oškvarkové ríteše, Mariša buchty, kalkýš či gombolce. Špecialitou boli i tzv. jáderkové slíže (s tekvicovými jadierkami, ktoré sú veľmi zdravé). Anzelma Hlôšková pridala i úsmevnú legendu, že aby bolo dosť jadierok na slíže, ich čistenie mala na starosti babka, ktorá mala iba dva zuby. V Močenku boli v obľube múčne jedlá, pretože ľudia potrebovali veľa sily na fyzickú prácu. Z mäsových jedál boli populárne napr. bravčový jazyk v omáčke, hovädzie mäso dusené s geršľou či ludáš kaša – husacie rizoto. Pri opise podrobností o príprave jednotlivých jedál sa priam zbiehali slinky v ústach. Knižka navyše obsahuje aj duševnú potravu – klebety v močenskom nárečí. Anzelma Hlôšková prečítala z nich ukážku. Obecenstvo tak zaujala svojím rozprávačským talentom i znalosťami, že jej spontánne zatlieskalo.

Potom prišiel čas na rozprávanie o knižke Recepty starých mám – Bylinky. Hostia priniesli na ukážku do Seredského múzea – Fándlyho fary nielen čiernobiele fotografie ľudí v krojoch pri pracovných i sviatočných príležitostiach, ale aj rôzne čerstvo natrhané bylinky a iné prírodniny. Moderátorka poprosila Anzelmu Hlôškovú, aby poukazovala, čo doniesli. Z čerstvých byliniek to bol napríklad slez nebadaný a pastierska kapsička, ale na stole vo vázach nechýbali tiež vetvičky z rastlín ako tis (ukážka jedovatej rastliny), ríbezľa či pagaštan konský. Sušené bylinky (repík, šalviu, bazalku, materinu dúšku a pod.)  Hlôškovci prezentovali vo forme čajov, ako bol napríklad „čaj na dobré trávenie a dobrú pohodu“. V prútenej miske ležali suché plody: mandle, vlašské orechy, orechy čierne (využívané aj na šperkárske účely),  jedlé gaštany, pagaštany konské,  jedľové a borovicové šišky, žalude, sušené papriky, bylinka černuška aj struk svätojánskeho chleba – rohovníka obyčajného (jeho semená sa kedysi používali ako závažia pri vážení drahých kameňov a zlata). Anzelma Hlôšková pútavo popísala využitie jednotlivých rastlín a varovala pred tými, ktoré sú jedovaté.

Mária Diková tiež verí bylinkám. Má skúsenosti s tým, že napríklad vo forme tinktúr či sirupov liečia choroby a pomáhajú chorobám predchádzať. Anzelme Hlôškovej položila otázku, čo by poradila ľuďom, ktorí sa boja zbierať bylinky a huby. Odpoveďou bolo, že kto pozná 5-6 byliniek, vie toho veľa, pretože dnes už bylinky málokto pozná. Zem, prírodu si treba všímať, pozorovať, zhovárať sa s ľuďmi s dobrou znalosťou tejto problematiky a hľadať aj informácie v knihách. Pri bylinkách si treba dávať veľký pozor i na dávkovanie – mnohé z nich sú v malom množstve liekom, ale vo väčšom množstve jedom. Nebezpečné sú aj zámeny liečivých rastlín s tými, ktoré sú im navonok podobné, ale jedovaté.  Pri sebavzdelávaní je dobré postupovať, ako odporúčal Komenský – od jednoduchého k zložitému.

Mária Diková i Anzelma Hlôšková sa zhodli na tom, že ťažké choroby patria do rúk lekára a pacient sa nemá skúšať liečiť len s pomocou byliniek. Mnohí lekári však odporúčajú bylinky ako podporný prostriedok pri liečbe.

Ďalším objektom záujmu Anzelmy Hlôškovej sú kamene. Do Mestského múzea – Fándlyho fary v Seredi priniesla na ukážku napríklad jaspis a kalcit. Zdôraznila, že nie je vedecky dokázané, že by nejaký kameň pôsobil liečivo proti chorobe alebo priaznivo pre nejaké znamenie zverokruhu. Ľuďom odporúča kupovať si kameň nie podľa konkrétnej choroby či znamenia, ale podľa toho, ktorý sa im páči. Je to súčasť spoznávania našej Zeme.

Ako vraví Anzelma Hlôšková, príroda lieči. Nielen bylinky, ale napríklad aj voda či jaskyne. Deti treba k dotyku s prírodou viesť. Zem žije. Aj my sme prach a na prach sa obrátime.

Ľudia z obecenstva, ktorí mali záujem, dostali od hostky do daru semienka ásiminy trojlaločnej („banána severu“) a tekvice Hokkaido.

Napokon Mária Diková hosťom poďakovala za inšpiratívnu a užitočnú besedu. Okrem priania zdravia, úspechov, pekných fotografií a vďačných poslucháčov dostali obaja aj krásne kytice kvetov.

Anzelma Hlôšková potom odpovedala na zvedavé otázky obecenstva. Pridala i žartovné ľudové recepty na medecíny proti bolesti hrdla a zubov, pri ktorých sa všetci srdečne zasmiali.

Prezentácia trvala asi hodinu a pol a po nej nasledovali neformálne rozhovory pri chutnom občerstvení, ktoré pripravili Mária Diková a Anzelma Hlôšková. Okrem iného sa podávali jednohubky s bryndzou a mladou cibuľkou a čaj na dobré trávenie a dobrú pohodu. Kto chcel, mohol si zakúpiť niektoré z prezentovaných knižiek.

Mottom knižky Recepty starých mám – Bylinky je: „Všade kvitnú kvety, ale len pre toho, kto ich chce vidieť.“ (Henri Matisse). Ľudia ako manželia Hlôškovci robia naozaj záslužnú prácu – otvárajú ľuďom oči. A to je naozaj dôležité. Pre nás všetkých i pre prírodu.

 

Ružena Šípková

Foto: autorka

Páčil sa Vám tento článok? Zdieľajte ho na sociálnych sieťach!

- Inzercia -
  1. Ako všetko od Ruženky Šípkovej, ako keby som na besede bola a veľmi zaujímavo strávila podvečer s neobyčajnými ľuďmi menom Hlôškovci.

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

UPOZORNENIE:
– Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
– Nešírte neoverené informácie a hoaxy. Šírte len to, k čomu poznáte relevantný zdroj a podľa možnosti ho uvádzajte.
– Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov – prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidiel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
– Vkladať príspevky do diskusie nie je povolené cez proxy servery a anonymizéry. Takéto príspevky môžu byť zmazané bez akéhokoľvek ďalšieho komentovania a zverejňovania dôvodov.
– Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy.
– Akékoľvek útoky, osočovanie a invektívy voči podpísaným autorom článkov redakcii, alebo vydavateľovi budú zmazané, resp. v prípade, že budú zakladať podstatu niektorého z trestných činov, alebo iného porušenia zákona, autor príspevku by mal počítať s možnosťou zjednania nápravy právnou cestou.
– Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články