Otvorenie výstavy reštaurátorskej tvorby a ochrany pamiatok slovenského reštaurátora a sochára Františka Šmigrovského v mestskom múzeu

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

V galérii Mestského múzea v Seredi bola dňa 28. januára 2022 slávnostne otvorená výstava reštaurátorskej tvorby a ochrany pamiatok slovenského reštaurátora a sochára Mgr. Františka Šmigrovského. Výstava je zostavená z fotografickej dokumentácie reštaurátorských prác autora, ktoré dopĺňajú menšie reštaurované diela. Kurátorom výstavy je Mgr. arch. Rastislav Petrovič, odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Organizátormi je Mestské múzeum v Seredi a Dom kultúry Sereď v spolupráci s OZ Vodný Hrad.

Vedúca múzea Mária Diková počas slávnostného zahájenia výstavy uviedla, že reštaurátorská práca je nesmierne ťažká a namáhavá. Ale s láskou robená práca F.Šmigrovského sa odzrkadľuje na jeho dielach, z ktorých sú niektoré v múzeu momentálne vystavené. Prácu reštaurátorov vyzdvihol aj kurátor výstavy Rastislav Petrovič a nazval ich lekármi pamiatok. „Reštaurátor, tak ako lekár, musí najprv pamiatku dôkladne reštaurátorsky vyskúmať – vyšetriť, stanoviť diagnózu a navrhnúť terapiu – vypracovať návrh na reštaurovanie a terapiu úspešne ukončiť, pamiatku zreštaurovať.“

Vystavovateľ František Šmigrovský sa narodil v Skalici a pochádza z Veľkých Levár. Po základnej škole študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, odbor rezbárstvo u profesora Ľudovíta Korkoša, neskôr absolvoval nadstavbové štúdium SUPŠ, odbor reštaurovanie u profesora Jána Gazdíka, potom študoval na Vysokej škole výtvarných umení, odbor reštaurovanie u profesora Jozefa Poruboviča a docenta Jaroslava Kubu. Pozvanie na vernisáž výstavy prijal aj spomínaný profesor Jozef Porubovič, ktorý vo svojom príhovore spomenul, že F. Šmigrovského pozná od prvého ročníka VŠ ale hlavne a od prvej práce po skončení školy, ktorú začal v Seredi. Ďalej povedal, že vystavovateľ patrí medzi tých, ktorí svoju profesiu majú radi a sú vzorom.

František Šmigrovský býva v Seredi od roku 1989 a pracovne pôsobí po celom Slovensku. Reštaurovaniu oltárnej i svetskej architektúry, kamenných sôch a plastík sa intenzívne venuje od roku 1991. Jeho práca zachránila pred zničením veľa pamiatok na Slovensku. Žije stále v Seredi, kde má aj svoj ateliér. Reštauroval mnohé barokové, ale i gotické oltáre a sochy v kostoloch po celom Slovensku (Trnava, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom, Kremnica, Trnava, Bratislava – Rača, Kežmarok, Galanta, Rabčice, Šamorín, Hronský Beňadik, Veľkej Frankovej, Veľké Ludince, Ludanice, Jasov, Modra a iné). Reštauroval aj oltár a sochy v Mlynici a v Spišskej Belej, ktoré pochádzajú z dielne Majstra Pavla zo začiatku 16. storočia (socha sv. Margity, socha sv. Mikuláša).

„Reštaurátor František Šmigrovský reštauruje aj kamenné a drevené plastiky, rôzne fragmenty a nábytok, ktoré sa nachádzajú v zbierkových fondoch múzeí napr. v Bratislave, Bojniciach, Fiľakove, Dunajskej Strede, Galante a v Seredi. Medzi zaujímavé exponáty, ktoré reštauroval patrí keltský drevený čln – Monoxylon, ktorý patrí do zbierky Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede“, povedala vedúca múzea Dikova o vystavovateľovi a počas príhovoru ho vyzvala, aby sa návštevníkom prihovoril niekoľkými slovami. „Vždy sa snažím odviesť svoju prácu čo najlepšie, aby som zachránil to, čo je niekedy už nezachrániteľné. Chcem zachovať pamiatky pre ďalšie generácie ako dedičstvo pre obce, mestá ale aj celý národ,“ skromne povedal Šmigrovský.

Odborné rady k ochrane pamiatok F. Šmigrovský rád poskytuje aj mestu, Mestskému múzeu i OZ VODNÝ HRAD v Seredi a veľa času venuje aj svojej reštaurátorskej výskumnej činnosti k záchrane národnej kultúrnej pamiatky – Kaštieľa a Zámockého parku v Seredi, kde realizoval reštaurovanie fasády a kazemát bastióna. V Mestskom múzeu realizoval obnovu fasády tzv. Fándlyho fary, reštauroval štukový reliéf Madony s dieťaťom, klenbu renesančnej pivnice a interiérové výmaľby. V Seredi reštauroval aj Trojičný stĺp (originály sôch sú uložené v Lapidáriu v mestskom múzeu) a kamenný kríž na cintoríne. V jeho reštaurátorských šľapajach pokračujú aj jeho deti, reštaurátori, dcéra Veronika a syn Martin, ktorí majú za sebou už prvé reštaurátorské úspechy. „Zreštaurované dielo syna Martina sa nachádza aj v našom múzeu, ide o zrkadlo z prelomu 20 storočia,“ povedala vedúca múzea Diková.

Hudobnými hosťami na slávnostnom otvorení výstavy boli Milan Rigo- husle a Marcel Zachar – klavír, ktorí zahrali skladby „Zastaveníčko“ od Franza Schuberta a „Ave Mária“ od Charlesa Gounoda. Výstava je sprístupnená verejnosti do 29. marca 2022.

Páčil sa Vám tento článok? Zdieľajte ho na sociálnych sieťach!

- Inzercia -

UPOZORNENIE:
– Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
– Nešírte neoverené informácie a hoaxy. Šírte len to, k čomu poznáte relevantný zdroj a podľa možnosti ho uvádzajte.
– Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov – prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidiel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
– Vkladať príspevky do diskusie nie je povolené cez proxy servery a anonymizéry. Takéto príspevky môžu byť zmazané bez akéhokoľvek ďalšieho komentovania a zverejňovania dôvodov.
– Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy.
– Akékoľvek útoky, osočovanie a invektívy voči podpísaným autorom článkov redakcii, alebo vydavateľovi budú zmazané, resp. v prípade, že budú zakladať podstatu niektorého z trestných činov, alebo iného porušenia zákona, autor príspevku by mal počítať s možnosťou zjednania nápravy právnou cestou.
– Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články