19. januára 1969 zomrel v pražskej Fakultnej nemocnici 20-ročný študent Jan Palach, ktorý obetoval svoj mladý život na protest proti okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy, okliešťovaniu slobôd a narastajúcej pasivite verejnosti.
Jan Palach sa narodil 11. augusta 1948. Vyrastal v stredočeskom mestečku Všetaty. Po maturite na gymnáziu v Mělníku v roku 1966 úspešne absolvoval prijímacie pohovory na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Vzhľadom na svoj „maloburžoázny“ pôvod (pochádzal z rodiny živnostníka) však nebol prijatý. Rozhodol sa preto študovať na Vysokej škole ekonomickej, z ktorej sa mu po uvoľnení pomerov v roku 1968 podarilo prestúpiť na Filozofickú fakultu. Po okupácii ČSSR v auguste 1968 sa Jan Palach zúčastnil na viacerých protestných akciách vrátane študentského okupačného štrajku v dňoch 18. – 21. novembra 1968. O to viac bol skľúčený nastupujúcou normalizáciou a šíriacim sa pocitom beznádeje. Aby vyburcoval verejnosť z letargie, rozhodol sa obetovať to najcennejšie. Spôsob, akým sa rozhodol ukončiť svoj život, zrejme ovplyvnili správy o budhistických mníchoch, ktorí sa upálili na protest proti diskriminácii budhistov v Južnom Vietname.
V štvrtok 16. januára 1969 sa Jan Palach okolo 13:30 na rampe pražského Národného múzea polial benzínom a zapálil. Okoloidúcim sa podarilo po niekoľkých minútach plamene uhasiť. Ťažko popáleného študenta previezli do Fakultnej nemocnice na Vinohradoch, ale rozsah jeho zranení bol natoľko vážny, že nemal nádej prežiť. Pred smrťou stihol poskytnúť rozhovor, v ktorom vysvetlil motívy svojho činu.
Československá verejnosť bola obeťou Jana Palacha šokovaná. Jeho pohreb na pražských Olšanských Hřibotvech 25. januára 1969 sa stal masovým protestom proti pokračujúcej sovietskej okupácii. Zúčastnili sa na ňom desaťtisíce ľudí, ale z vládnych predstaviteľov neprišiel nikto.
Obeť Jana Palacha nezostala jediná. Už 20. januára 1969 sa v Plzni upálil mladý robotník Josef Hlavatý (zomrel 25.1.1969) a vlna protestných samovrážd pokračovala až do konca apríla 1969. Podľa dnešných výskumov si z politických dôvodov siahlo na život 29 československých občanov, z ktorých sedem zomrelo.
Komunistická moc sa pokúšala umlčať všetky spomienky na Jana Palacha. V roku 1973 boli jeho telesné pozostatky bez súhlasu rodiny spopolnené a tajne prevezené na cintorín vo Všetatech. Verejnosť však na obeť mladého študenta nezabudla. Protestné zhromaždenia (tzv. Palachov týždeň), ktoré sa uskutočnili v Prahe pri príležitosti 20. výročia jeho úmrtia v roku 1989, boli predzvesťou pádu totalitného režimu. Od 25. októbra 1990 je urna s popolom Jana Palacha uložená v pôvodnom hrobe na Olšanských hřbitovech.
Tomáš Klubert
Foto: zdroj ABS Zdroj: ÚPN
Pometenec,blázon.
Ak si bol tiez v Rusku a dava Leninovi hopla urobil by si potom to iste.
co tak stura si pripomenut.
Ktorý normálny človek sa upáli kvôli politike?
Myslím si ze v dnesnej dobe by nepomohlo ani to…
Nepomohlo mu to ani vtedy.
Je pravda, ze v dnesnej dobe snad 90 % ludi sa prisposobi a nepostavi voci nepravostiam, zlodejom, tunelarom – uz vobec nie tak, aby trpeli oni samotni, ich rodiny a ich biznis.
Ludia sa dnes otvorene dokazu zlu postavit iba tazko a aj ked ano, tak len formalne.
Tu vyssie niekto napisal, ze bol blazon. Urcite bol blaznom on?
Nie su blaznami a nezodpovednymi ti, ktori riesenie sucasnych sraciek pre vlastne pohodlie, slabost a alibizmus nechavaju na svoje deti?
Jan Palach byl šílenec
bol to jednoducho kokot,ked sa upalil kvoli politike a aj tak nic nevyriesil.trpeli iba jeho pribuzny a rodicia.
Veru, dnešní liberáli by si z neho mali vziať príklad 🙂
určite bol bláznom on?
Odvtedy sme v niklovke vraveli ze najlepsim bojovnikom za svetovy mier je zapaleny komunista. Tych co vyhoreli sme vyvazali na skladku. S touto stuskou sme posypali cesty.