V mestskom múzeu sa 26. októbra začala výstava pod názvom Návrat pomníka legionárov. Výstava vznikla v spolupráci s OZ Vodný Hrad, Zväzu vojakov SR, Nadácie M.R.Štefánika a reštaurátora Františka Šmigrovského. Návštevníci v priestoroch nájdu autentické zábery z výroby repliky sochy z dielne rodiny Šmigrovských a históriu legionárov v Seredi. Výstava je prístupná verejnosti do 27.11.2021.
František Šmigrovský nám v nasledujúcom rozhovore porozprával najzaujímavejšie fakty z výroby repliky sochy legionára.
Ako dlho trvala výroba repliky Pamätníka legionára?
Výroba repliky trvala 11 mesiacov od ukončenia výberového konania a podpísania zmluvy.
Z akého materiálu je pamätník zhotovený? Aké má rozmery a hmotnosť?
Všetky časti sú z minerálneho kompozitu vo výraze pieskovca, podstavec je vysoký 3 metre a socha 3,5 m, celková váha sochy je cca 2,7 tony, váha samotného podstavca je cca 7 ton.
Je pamätník opatrený špeciálnym náterom?
Povrch sochy je farebne pripatinovaný a fixovaný hydrofóbnym náterom.
Stretli ste sa počas výroby s nečakanými prekážkami resp. nezvyčajnou situáciou? Prezraďte nám niečo zaujímavé z procesu výroby.
Neviem či boli nečakané, ale kvalita dobových fotografií značne komplikovala práce, rušivo pôsobili drobné deštrukcie fotografií, ktoré komplikovali proces modelovania. Niektoré uhly legionára neboli vôbec zaznamenané a bolo nutné ich vydedukovať. Za pikošku možno považovať, že som musel nadvihnúť časť strechy v ateliéri, aby sa doň legionár vôbec vošiel. Rovnako počet úkonov, pri ktorých bola nutná asistencia žeriavu, značne prekročila obvyklú mieru.
Ako zaujímavosť možno spomenúť, že súčasťou podstavca je aj pôvodný text v jeho dnes už nie spisovnej gramatickej úprave a erb, ktorý na origináli nebol, vyžiadal si ho spoluinvestor z Českej republiky, aktívne sa podieľajúci na schvaľovacom a pripomienkovacom procese.
Pán Šmigrovský opíšte našim čitateľom stručne postup prác.
Po ukončení výberového konania som začal detailne študovať výstavbu sôch od autorov Jozefa Pospíšila a Vojtecha Ihriského, čo obnašalo aj cestu do Prešova a Skalice. Vďaka zástupcovi pamiatkového úradu SR. Mgr. Rastislavovi Petrovičovi a pánovi Dušanovi Irsákovi som mal množstvo dobových fotografií, na základe ktorých som vytvoril model legionára v mierke 1:1. Následne som vytvoril železnú kostru, na ktorú sa naniesla hmota tvarov pomocou odľahčených materiálov. Najskôr som budoval hrubé objemy tvarov a sledujúc najmä uhly. V priebehu modelovania som pravidelne študoval zobrazenie dobových vojenských odevov. Práca na legionárovi prebiehala aj z lešenia aj tzv. ležiac, aby som dosiahol uhol zobrazený na fotografiách. Socha je vymodelovaná zo šamotovej hliny, na ktorú bola nanesená vrstva lukoprénu, ktorá detailne opisuje vymodelovaný tvar. Na zamedzenie deformácií bola vytvorená sadrová kapsla. Následne som realizoval skúšky minerálneho kompozitu tak, aby svojim charakterom a farebnosťou čo najviac evokoval pieskovec. Po vyzretí materiálu a vybraní z formy som cizeloval jemné detaily, aby sa dosiahol požadovaný výsledný výraz.
S akým pocitom teraz pozeráte na svoj výtvor, keďže viete že tu bude stáť dlhé desaťročia?
Celý čas som to vnímal s pokorou a zodpovednosťou, nakoľko ide o výrazný prvok mesta, v ktorom žijem.
