COVIDOVÝ ZÁPISNÍK č.4: KÓMA

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
COVIDOVÝ ZÁPISNÍK č.4: KÓMA
Jednotka intenzívnej starostlivosti vo Fakultnej nemocnici Martin. Asi desať presklených boxov vedľa seba, v každom po jednom pacientovi.
Parádne oddelenie. Prebudím sa a vyzivujem.
Júúúj, či som sa dobre vyspinkal do ružova.
Vedľa mojej postele sa bavia dvaja zdravotníci o svojich veciach. Zbystrím pozornosť, vôbec mi nesedia dátumy, o ktorých sa rozprávajú. Veď ešte nebolo toľkého.
Na to mi volá moja osemdesiatročná mama. Šťastná, že ma počuje. A či som registroval, keď ma hladkala a vnímal, keď sa prihovárala.
Čo je na drogách? – zhrozím sa. Veď pri mne na návšteve ešte nebola. Čosi ešte pobľabocem do mobilu, rozlúčim sa.
Za chvíľu telefonát od dcérky. Vraj ju za mnou pustili cez víkend, ale som spal. Teraz je nadšená, že som hore.
Ďalšia, čo fetuje – pomyslím si. Lebo viem, že víkend ešte len bude.
Alebo?
Furt mi tu niečo nesedí.
Kuknem do mobilu, otvorím messenger a…6 dní som s nikým nekomunikoval. Žiadna sms, žiaden telefonát.
Vidiac mi na tvári ten zmätok, lekár ma informuje, že som sa po 6 dňoch prebral z kómy.
Čo vám tu všetkým vyhráva?
Neverím. Ako ma do nej uviedli, ako zobudili, vôbec nič si nepamätám. Prečo, kto, kedy?
Dostávam odpoveď, že na začiatku hospitalizácie som podpísal poučenie i informovaný súhlas s úkonmi lekárov a bolo so mnou veľmi zle, tak sa rozhodli pre intubáciu a uvedenie do umelého spánku.
Predtým na žilinskej covidovej JISke, kde nás bolo na izbe viac, som intubácie videl v priamom prenose.
Ako laikovi mi nešlo do hlavy, že zaintubovaní pacienti ležiaci na lôžku vedľa mňa či oproti aj niekoľko dní bez akejkolvek zmeny polohy či výrazu tváre, s hákom v ústach, ani len brvou nepohli.
A mnohí z nich priamo na izbe žiaľ …aaach, smutno mi je.
Dozvedám sa, že počas kómy k mojej posteli rodina aj kňaza poslala. Netuším, čo robil. Ešte dobre, že ma nespovedal, lebo by zo mňa povyťahoval pikošky a ten vysoko prietokový kyslík by musel dostať aj on.
20:80. Také vraj boli moje percentuálne šance na prežitie.
20:80, neraz si tie čísla opakujem. 20:80, fakt tesnotka. 20:80, ufff.
Som tu. A som rád.
PS: Dnes mi na kontrole nasrdený lekár hovorí: Uganda má 15 %nú zaočkovanosť a Kysuce 20%.
Hm.
Zdroj: FB
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články

- Inzercia -