Prezidentka Zuzana Čaputová si uctila v Seredi pamiatku obetí holokaustu

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia navštívila Múzeum holokaustu v Seredi prezidentka Zuzana Čaputová. Slávnostného aktu kladenia vencov sa zúčastnilo aj 25 preživších holokaust spoločne s predstaviteľmi Národnej rady SR, vlády SR, Trnavského samosprávneho kraja, mesta Sereď a ďalších hostí. Podujatie sa v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora uskutočnilo k 80. výročiu prijatia Židovského kódexu vládou vojnovej Slovenskej republiky.

Múzeum holokaustu uvádza, že priamym následkom uplatňovania vtedajších zákonov v praxi skončilo 57 752 Židov zo slovenského štátu v koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Európa tak prišla nielen o predstaviteľov jednej menšiny, ale aj kultúru, ktorú so sebou niesla. Priamo z miesta, kde sa konala pietna spomienka bolo v minulosti deportovaných približne 16.000 ľudí, z ktorých bola väčšina zavraždená.

Zuzana Čaputová po návšteve múzea povedala: „V Múzeu holokaustu v Seredi som sa stretla s preživšími. Nič nedokáže vymazať strašlivú skúsenosť tých, ktorí prežili. Aj dnes vidíme rastúci antisemitizmus. Po celom svete pribúdajú nenávisťou motivované útoky na Židov, židovské objekty a organizácie. Množia sa tiež prípady znevažovania obetí holokaustu prostredníctvom bagatelizácie toho, čo prežili, aj prirovnávaním nesúhlasu s pandemickými opatreniami k holokaustu. Tvárou tvár k preživším hovorím, že tieto prirovnania sú nemiestne. Znevažujú pamiatku miliónov ľudí zavraždených v plynových komorách, či inými krutými spôsobmi. Dodnes nesú v sebe traumu z hrôz, z predčasnej straty svojich blízkych, a často aj z toho, že ani dlhé roky po vojne otvorene nehovorili o tom, čoho boli svedkami.“

Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi povedal, že protižidovská politika nevznikla zo dňa na deň a Židovský kódex predstavoval jej vrchol. Na jeho základe Židia na Slovensku nemohli vykonávať niektoré povolania, prichádzali o svoje majetky, boli umiestňovaní do pracovných táborov a stredísk a napokon deportovaní za hranice slovenského územia, kde bola väčšina z nich fyzicky zlikvidovaná. Jedným z väzňov v pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi bol aj Naftali Fürst, ktorý o dôležitosti pripomínania si hrozných udalostí z našich dejín povedal: „My, uhlíky, ktoré sme prežili veľký požiar, pri ktorom bolo vyhladených vyše šesť miliónov Židov, máme povinnosť rozprávať a povinnosť pripomínať ďalším generáciám, čo sa stalo za holokaustu, ktorý sa odohral v Európe.“

Slovenská vláda prejavila ľútosť a ospravedlnila sa za tzv. Židovský kódex, ktorý na základe rasového pôvodu pozbavil ľudí židovského pôvodu ich občianskych a ľudských práv a slobôd. Stalo sa tak v predvečer 80. výročia prijatia nariadenia č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov ( Židovský kódex). Vo vyhlásení členovia vlády odsúdili konanie vtedajšej štátnej moci a vyjadrili ľútosť nad zločinmi, ktorých sa dopustila. Premiér Eduard Heger v mene vlády preživších holokaust a členov slovenskej židovskej obce poprosil o odpustenie.

Súčasťou pietnej spomienky bolo aj otvorenie výstavy malieb umelca Felixa Nussbauma. Nemecký maliar začal tvoriť ešte v roku 1924 v Berlíne. Pre zhoršujúcu sa situáciu emigroval do Belgicka, v roku 1944 ho však zatkli a transportovali do Auschwitz-Birkenau, odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Program spestril aj koncert komorného orchestra Bruna Waltera, ktorého ideou je zblížiť ľudí so záujmom o spoločné európske židovské dedičstvo.

foto: Múzeum holokaustu Sereď

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články