Dňa 9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia. V tento deň v roku 1941 vláda vojnového slovenského štátu vydala Židovský kódex. Išlo o súhrn právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. Týmto dňom si pripomíname 80. výročie od prijatia Židovského kódexu, ktorý bol vytvorený na základe norimberských rasových zákonov a zasahoval do všetkých oblastí života Židov.
Pri tejto príležitosti zorganizoval Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s mestom Sereď a SNM-MŽK-Múzeum holokaustu v Seredi pietnu spomienku, ktorá sa konala v rámci celoslovenskej tryzny pod spoločným názvom Nezabudnutí susedia. Zapojilo sa do nej vyše 60 miest a obcí z územia celého Slovenska. Pietna spomienka začala v každom zo zapojených miest o 10.00 hod. rozozvučaním kostolných zvonov a minútou ticha za obete holokaustu. Týmto aktom boli uctení ľudia, ktorí sa nedožili mierových časov. Pocta bola vzdaná aj tým, ktorí v ťažkých časoch pomáhali a riskovali svoje životy.
Slávnostného spomienkového aktu sa zúčastnili: splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky, viceprimátor mesta Galanta Miroslav Psota, prednosta Okresného úradu v Galante Ján Duranský, viceprimátor mesta Sereď Ľubomír Veselický, podpredseda TTSK Marek Neštický, delegácia ÚZ ŽNO vedená jej predsedom Richardom Dudom, vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda Zväzu vojakov SR v Seredi Ondrej Urban, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a ďalší zástupcovia organizácií, miest, obcí a študentov.
Udalosti holokaustu a rasového násilia, ktoré viedli k najväčšej tragédii ľudstva, nemožno nechať upadnúť do zabudnutia. K tejto myšlienke sa priklonili všetci prítomní. Medzi nimi aj profesor Pavel Traubner, ktorý sa v spomienkach vrátil do svojho detstva a opísal osobné zážitky z vojnového obdobia. Na záver príhovoru povedal: „Ja som dnes ochotný bojovať proti tomu, aby sa opäť vrátilo nebezpečie neofašizmu a neonacizmu. Veľmi by som si želal, aby sme sa všetci spolu postavili na odpor, aby už nikdy nikto na základe rasovej, náboženskej či politickej príslušnosti nebol nakladaný do dobytčích vagónov s tým, že je nežiadúci. Ja by som prial všetkým, aby naše deti a vnúčatá nemuseli zažiť to, čo som musel zažiť ja.“
Súčasťou pietneho aktu bolo zapálenie sedmich sviečok. Šesť z nich symbolizuje šesť miliónov obetí a siedma večné svetlo a zároveň nádej v budúci život v mieri. Pred každou zapálenou sviečkou bolo prečítaných desať mien zo zoznamu obetí holokaustu. Spomínané boli aj mená záchrancov. Následne boli k Pamätníka obetiam holokaustu položené kvety a mnohí prítomní si obete uctili už tradične položením malého kamienka ako symbol večnej spomienky na zomrelých. Počas aktu odznela aj Modlitba Kadiš v hebrejskom jazyku. Hlavnú časť chválospevu tvoria slová: Nech je požehnané Jeho veľké meno na večné veky vyjadrujúce vieru v Božiu svätosť a veľkosť, oddanie sa Božej vôli a nádej na skorý príchod Božieho kráľovstva.
