Oživenie rieky Hron pod drobnohľadom envirorezortu

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

MŽP SR |MM|  Hron je druhá najdlhšia rieka, ktorá pramení aj ústí na území Slovenska. Kedysi bola najlepšou slovenskou riekou na splavovanie. Umelé prehradenia, ale aj bioplynové stanice v blízkosti vodného toku však zmenili ekosystém rieky a vytvorili riziká pre životné prostredie. Počas ekologických katastrof dochádza k environmentálnym škodám. Poslednou bol toxický únik z bioplynovej stanice, ktorého dôsledkom došlo k najväčšiemu úhynu rýb na Slovensku. O pripravovaných opatreniach, ktoré majú zabrániť ďalšej devastácii a vrátiť rieke život, informoval minister životného prostredia Ján Budaj spoločne s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Vladimírom Zajačikom, zástupcami zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Slovenského rybárskeho zväzu a Združenia Slatinka.

Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja Slovensko pri bioplynových a malých vodných elektrárňach dopláca na legislatívu z 90. rokov minulého storočia, ktorú v minulosti využili rôzni špekulanti, aby získali dotácie na ich vybudovanie. Vyšetrovanie havárie na bioplynovej stanici v Budči z júla 2021, ktorá je vybudovaná v blízkosti rieky Hron, je v súčasnosti v rukách Slovenskej inšpekcie životného prostredia. O malé vodné elektrárne (MVE) sa zaujíma Európska únia. „Výstavba malých vodných elektrární na Slovensku pripomínala divokú privatizáciu z deväťdesiatych rokov. Boli sme svedkami nedostatkov v povoľovacom konaní, nedostatočného posúdenia vplyvov na životné prostredie a neraz aj ignorovania námietok dotknutých strán,“ zdôraznil minister Budaj. Výsledkom je, že Slovensko pre nedostatočne posúdenie vplyvov niektorých MVE čelí konaniu zo strany Európskej komisie.

MŽP zriadilo odborný tím „Oživenie rieky Hron“ s cieľom dohliadať na realizáciu opatrení, ktoré prispejú k obnove života v rieke po ekologickej havárií. Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) pripravuje metodiku pre komplexné kontroly všetkých bioplynových staníc. „Začneme s tými potenciálne najnebezpečnejšími v blízkosti veľkých riek. Postupne takto skontrolujeme všetky bioplynové stanice na Slovensku,“ priblížil Ján Jenčo, generálny riaditeľ SIŽP.
Ak by bol podľa vyjadrení Martiny Paulíkovej zo Združenia Slatinka, ktoré je členom iniciatívy Za živé rieky, Hron riekou so zachovanými meandrami, bočnými ramenami a s minimom prehradení a regulovaných úsekov, dokázal by sa relatívne rýchlo spamätať aj z takejto obrovskej havárie. „Bohužiaľ, keďže to tak nie je, spoločenstvá rýb a vodných ekosystémov budú potrebovať pomoc zvonku, a najmä spoluprácu rybárov, ochranárov, ako aj samospráv a štátu,“ povedala Paulíková.

Podriadené organizácie MŽP – Výskumný ústav vodného hospodárstva a Slovenská agentúra životného prostredia, pripravujú dodatočné posúdenie vplyvov vybraných MVE na životné prostredie v úseku Šalková – Želiezovce. Zlepšiť situáciu na Hrone má aj pravidelný monitoring funkčnosti rybovodov, spriechodňovanie bariér, ako aj nová legislatíva, ktorá pomôže pri dôslednejších kontrolách inšpektorov životného prostredia pri výkone štátneho vodoochranného dozoru.

MŽP pripravuje program revitalizácie vodných tokov Slovenska, v rámci ktorého určí podmienky a postupy prác na obnovu voľne tečúcich úsekov vodných tokov a revitalizáciu v minulosti zregulovaných úsekov. „Namiesto devastácie slovenských riek prispejeme k ochrane pred povodňami vytváraním podmienok pre obnovu prirodzených záplavových území,“ podčiarkol minister Budaj.

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články

- Inzercia -