Stredozemné more sa otepľuje najrýchlejšie na svete, život v ňom sa mení a stráca, hovorí nová správa WWF

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

WWF Slovakia |MM|   Stredozemné more je obľúbená destinácia aj dovolenkárov zo Slovenska. Nie všetci si však uvedomujú, ako toto more ovplyvňuje klimatická zmena. V súčasnosti patrí k najrýchlejšie sa otepľujúcim moriam sveta, čo má nezvratné dôsledky pre život v mori, na pobreží a výrazne ovplyvňuje aj život obyvateľov.

S teplotami stúpajúcimi o 20% rýchlejšie ako svetový priemer a očakávaným nárastom hladiny mora o jeden meter do roku 2100, sa Stredozemné more stáva najrýchlejšie sa otepľujúcim a najslanším morom na našej planéte. Dnes, pri príležitosti Svetového dňa oceánov WWF (Svetový fond na ochranu prírody) zverejnil správu „Vplyv zmeny podnebia na Stredozemné more: Príbehy z prehriateho mora“, ktorá ukazuje, ako zmena podnebia ovplyvnila – niekedy už nezvratne – tunajšie morské ekosystémy. Má vplyv aj na rybolov, cestovný ruch a na hospodárstvo krajín na pobreží.

Správa pomenúva šesť hlavných dôsledkov klimatickej zmeny na biodiverzitu v Stredozemnom mori s následným dopadom na život miestnych obyvateľov. WWF obzvlášť upozorňuje na nebezpečný vzťah medzi vplyvom klimatickej zmeny a ďalšími činnosťami človeka, ako je nadmerný rybolov, znečistenie, rozvoj pobrežia a lodná doprava, ktoré už dramaticky znížili ekologickú odolnosť mora.

„Dnešné Stredomorie už nie je to isté, čo bývalo. Jeho „tropikalizácia“, je v plnom prúde. Klimatická zmena nie je budúcnosť, je to realita dneška, ktorú zažívajú vedci, rybári, potápači, pobrežné komunity a turisti. Stredozemné more poskytuje ľuďom mnoho benefitov. Ak chceme zvrátiť súčasný trend, musíme znížiť náš vplyv naň a  zvyšovať jeho odolnosti. Zdravé ekosystémy a bohatá biodiverzita sú našou najlepšou obranou proti dôsledkom klimatickej zmeny,” hovorí Giuseppe Di Carlo, riaditeľ Stredomorskej iniciatívy WWF.

Zmeny prebiehajú v celom regióne. V otepľujúcich sa vodách Stredozemného mora sa objavilo už takmer 1000 nepôvodných a inváznych druhov a nahradili pôvodné, často endemické druhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na Zemi. Čoraz extrémnejšie počasie pustoší krehké koraly, početnosť pôvodných druhov mäkkýšov poklesla v izraelských vodách takmer o 90%, invázne druhy rýb z rodu králičkovec (Siganus sp.) tvoria v Turecku už 80% úlovkov rýb a teplomilné druhy ako napríklad barakudy (Sphyraena sp.) sa v severných vodách Ligúrie na severozápade Talianska stali bežným javom.

Obyvatelia na pobreží sa už prispôsobujú novej realite a nepôvodné druhy rýb a morských plodov sa stali súčasťou ich kuchyne, predovšetkým ryby rodu králičkovec. Okolo pláží inštalujú siete, aby zabránili medúzam dostať sa k pobrežiu a medúzy využívajú v kozmetickom priemysle.

Vyššie teploty a búrky menia aj morské dno. Endemické morské lúky tvorené rastlinami ako Posidónia morská (Posidonia oceanica), známa aj ako „Neptúnova tráva“, koraly vejárovníky (Gorgonarida) a morský lastúrnik stehnovka nádherná (Pinna nobilis), ktorý je už na červenom zozname ohrozených druhov, sa strácajú a v niektorých oblastiach už vyhynuli. Strata týchto druhov môže mať dramatické dopady na celý ekosystém, pretože predstavuje biotopy nevyhnutné pre život ďalších druhov, ale aj preto, lebo najmä lúky posidónie fungujú ako prírodná „úschovňa“ uhlíka, ktorý sa podieľa na klimatickej zmene. Strata pestrosti morského dna môže ovplyvniť aj cestovný ruch, pretože práve tá láka turistov a potápačov.

Na zníženie emisií skleníkových plynov a na ochranu biodiverzity v Stredozemnom mori sú nutné neodkladné opatrenia. Správa pre každú zo šiestich rizík prináša aj návrhy riešení. Zároveň WWF upozorňuje, že ohrozenie tunajšej fauny a flóry môžu znížiť dobre spravované morské chránené oblasti. WWF vyzýva k ochrane na ploche 30% Stredozemného mora do roku 2030. Cieľ je ambiciózny, no aktuálna správa jasne ukazuje veľkosť výzvy, ktorej čelíme.

Pri príležitosti Svetového dňa oceánov WWF vydáva aj „Blueprint for a Living Planet“, ktorý načrtáva štyri princípy integrovaných opatrení v oblasti oceánov a klímy, ktoré majú pomôcť hľadať riešenia v diskusiách o Dohovore o biologickej diverzite COP15, Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy COP26 a Barcelonskom dohovore COP22, ktoré sa uskutočnia v druhej polovici roku 2021. WWF žiada lídrov krajín, aby v oblasti biodiverzity a zmeny klímy prijali účinnejšie opatrenia a potrebné finančné mechanizmy.

Šesť hlavných dôsledkov/dopadov zmeny klímy, ktoré identifikovala správa WWF:

 

  • „Tropikalizácia“ Stredozemného mora: Stredozemné more nie je zatiaľ tropickým oceánom, no proces otepľovania je viditeľný, a to najmä vo východnej časti a ukazuje nám, čo môžeme v budúcnosti očakávať vo zvyšku regiónu. Pôvodné druhy rýb s rastúcou teplotou ustupujú inváznym tropickým druhom, ktoré sa sem dostávajú predovšetkým cez Suezský prieplav.
  • Migrácia rýb: do Stredozemného mora sa dostalo už takmer 1 000 nových inváznych druhov (z toho 126 druhov rýb), čo v niektorých oblastiach spôsobilo zníženie počtu pôvodných druhov až o 40%. Rovnako v samotnom Stredozemnom mori dochádza k presunom – druhy typické pre pobrežie Afriky sa presúvajú do teplejších severnejších oblastí. Výskum na vyše 1 000 km pobrežia Grécka a Turecka ukázal, že sa šírením rýb ako napr. z rodu králičkovec, alebo krídlovec mení more na pustinu.
  • Premnoženie medúz : Stále častejšie sa v mori stretávame s obdobiami, kedy dochádza k premnoženiu medúz. Roky nadmerného rybolovu spôsobili, že v Stredozemnom mori je menej rýb, s ktorými medúzy súperili o jedlo (napr. sardinky či sardelky) a menej ich predátorov (žraloky, tuniaky a pod). Rybári na pobreží Tuniska už dnes chytia viac medúz ako rýb. Premnoženie medúz ohrozuje aj turistický priemysel.
  • Podmorské lúky tvorené posidóniou sú ohrozené: Posidónia formuje rozsiahle lúky na morskom dne, okysličuje vodu a poskytuje životne dôležité prostredie pre zhruba 20% morských druhov v Stredozemnom mori. Lúky slúžia pre tieto druhy ako „škôlka“. Posidónia pri búrkach znižujú energiu vĺn, stabilizuje dno a sediment. Podieľa sa tiež na riešení dôsledkov klimatickej zmeny, lúky posidónie zadržiavajú 11- 42% celkových emisií CO2 krajín na pobreží Stredozemného mora od priemyselnej revolúcie. Posidóniu ohrozuje otepľovanie vody, invázne druhy, ale aj stúpanie morskej hladiny, keď už malé zmeny môžu spôsobiť veľké rozdiely v množstve svetla dopadajúceho na dno, ktoré potrebuje pre fotosyntézu.
  • Ničenie koralov: koraly typické pre Stredozemné more, patriace do radu vejárovníkov, sú tenké len niekoľko milimetrov no rastú do metrových výšok, bežne sa dožívajú 60 rokov, teraz ich však ničia extrémne búrky a otepľovanie. Až 30% všetkých vejárovníkov zničila v októbri 2018 extrémna búrka s rýchlosťou vetra do 139 km/h, ktorá sa prehnala Ligurským morom pri severnom Taliansku.
  • Endemický lastúrnik stehnovka nádherná vymiera: Najväčší lastúrnik v Stredozemnom mori a jeden z najväčších na svete patrí medzi kriticky ohrozené druhy a od roku 2019 je na červenom zozname IUCN. Zo Stredozemného mora sa stráca, 80-100% týchto lastúrnikov náhle vymrelo pri pobreží Španielska a Talianska, príčinou mohol byť patogén, ktorému sa darí vo vodách s vyššou teplotou. Stehnovka nádherná dokáže vytvoriť úkryt a prostredie, na ktoré je viazaných ďalších až 146 morských druhov.

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články