Vymeníte hnedú nádobu na zelený odpad za kompostér? Úrad zisťuje záujem

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ing. Zuzana Slahučková, referent komunikácie MÚ a projektov mesta / 12 MAR 2021 / Oddelenie životného prostredia mesta má záujem o ekologickejší prístup  k zeleným odpadom,  ktoré vznikajú v záhradách Seredčanov. Vymenili by ste hnedú nádobu na zelený bioodpad za kompostér do vašej záhrady?

„Chceme poznať záujem obyvateľov rodinných domov o možnosť vymeniť súčasnú hnedú nádobu za kompostér do záhrady. Kompostér zakúpime, no zároveň im vezmeme hnedú nádobu na zelený bioodpad,“ vysvetlila vedúca oddelenie ŽP mesta Sereď, Zuzana Vohláriková a dodala, že o tomto zámere najprv potrebujú občanov informovať, zistiť ich názor a predbežný počet adries, ktoré by sa chceli zapojiť. „Systém zberu čiernych vriec a konárov od rodinných domov sa meniť nebude,“ zároveň uistila obyvateľov rodinných domov Vohláriková.

Momentálne sa o odvoz zeleného odpad zo záhrad rodinných domov stará mesto. Stačí ak ho obyvatelia rodinných domov vyseparujú do hnedých nádob a vyložia pred dom. Pozor, netreba si ich mýliť s hnedými nádobami pri činžiakoch! Tie sú označené žltým plagátom na vrchu a sú určené na zber kuchynských zbytkov rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Najekologickejším spôsobom, ako sa zbavovať vlastných zelených odpadov zo záhrady, je však ich spracovanie na vlastnom pozemku. To znamená, zhromažďovať ich vo vlastnej záhrade, kde sa vplyvom času a užitočného hmyzu premenia na humus. Ten je ďalej využiteľný ako hnojivo pri pestovaní ďalšej úrody. V skratke, to, čo vaša záhrada vyprodukovala, jej aj vrátite. Uzatvorí sa tým kolobeh živín a vy nemusíte nakupovať umelé hnojivá a výživy k ďalšiemu pestovaniu, alebo aspoň v podstatne nižšej miere. Zároveň treba dodať, že veľká časť Seredčanov kompostuje svoj zelený odpad už dlhodobo.

Záujem o výmenu hnedej nádoby za kompostér adresujte na kompostujem@sered.sk, doplňte aj svoju adresu.

 

zdroj: seredskenovinky.sk

 

- Inzercia -
  1. No hlavne by som rozdala kompostéry aj záhradkárom, určite by bolo menej spaľovania… Prípadne pojazdná drtička dreveného odpadu by bodla…

  2. Vyzera to tak, ze na mestskom pozemku v Malom haji sa definitivne crta iny biznis, ako desiatky rokov fungujuci zber BRO a jeho ekologicke menenie na energiu…

    To koresponduje so zmenami najomcu pozemku, pol rocneho tolerovania nezakonneho cezhranicneho dovozu a skladovania plastoveho odpadu v rozpore s najomnou zmluvou.

    To dalej koresponduje aj s natlakom na komisiu, koho ma vybrat za “noveho” najomcu.

    Nieco ako v transakcii s mestskym tepelnym hospodarstvom.

    Clovek by povedal, ze to po tom pruseri s MsBP bude chciet vyciu fantaziu a – pri tomto zlozeni poslancov a NEkonani organov cinnych v trestnom konani ani vlastne NEtreba …

    A este ja 65 000 Eur vyplatenych prednostovi – tomu sa hovori “osrat” obcanov, zarobit a nechat sa za to nimi este aj odmenit …

  3. Kompostér mal byt dááávno rozdaný obyvateľom mesta k hnedým nádobách. Menšie mestá s menším rozpočtom už dávno rozdávali kompostér. Opäť v Seredi sto rokov za opicami.

    Už vidim realitu v meste, hnedé nádoby nám o chvíľku zrušíte. Opäť snaha mesta zbaviť sa povinnosti pod zástierkou “ rozdávania”. Komposterov!!!

    Ako si vôbec mesto dovoľuje takúto anketu?

  4. O možnosti vybaviť občanov mesta kompostérmi sa zaujímala aj poslankyňa Fačkovcová vo svojej interpelácii na zastupiteľstve 17.9.2020. Pýtala sa o možnosti mať kompostér v meste, ale aj o kompostéroch dodaných obyvateľom, tak ako to urobili iné obce. Odpoveď mesta vôbec nebola teda ústretová a z poslednej vety tejto odpovedi vyplynulo, že keby si občania takto sami zhodnocovali ich bio odpad, zvýšili by sa vlastne poplatky za uskladňovanie komunálneho odpadu. Tu je jej interpelácia a aj odpoveď mesta:
    2/ Je možné zriadiť v meste kompostovisko (napr. v areáli zberného dvora, alebo na našom pozemku v Malom háji, na inom mieste…)? Uvažuje sa dať kompostoviská občanom v rodinných domoch, ako to majú v mnohých iných mestách na Slovensku? S touto požiadavkou ma oslovujú mnohí občania.
    Odpoveď: Zriadiť mestské kompostovisko je možné. Zvážiť musíme plusy a mínusy tohto nápadu. Začnime výberom miesta kde ho zriadime a poďme sa pozrieť s občanmi, ktorí Vás takto oslovujú, do miest (prosím nie obcí) ako to tam majú a prevádzkujú kompostáreň a čo občanom mesta toto riešenie prinieslo. Podmienky prevádzkovania kompostárne určuje zákon. Zariadenie na zhodnocovanie bioodpadu musí spĺňať podmienky vyplývajúce z vyhlášky 371/2015 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Kompostáreň sa musí zriadiť na mieste, ktoré je bezpečne vzdialené od povrchových vôd, zdrojov pitnej vody, zdrojov liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich ochranných pásiem a nachádza sa mimo trvalo zamokrených pozemkov a inundačných území. Malá kompostáreň, zhodnotí ročne maximálne 100 ton. Za rok 2019 mesto vykázalo 1.700 ton bioodpadu. Do malej kompostárne možno prevziať iba bioodpad z katastrálneho územia obce, v ktorom sa nachádza a ktorý neobsahuje nerozložiteľné prímesi, mastnotu, ropné látky, zvyšky živočíšneho pôvodu. Pri prevádzke malej kompostárne sa musí zamedziť vstupu nepovolaným osôb, musí byť zabezpečený priestor na skladovanie bioodpadu, ktorý je vybudovaný a prevádzkovaný tak aby nedošlo k nežiaducemu vplyvu na životné prostredie. Malú kompostáreň musí prevádzkovať odborne spôsobilá osoba. V kompostárni sa musí pravidelne merať teplota vznikajúceho kompostu a musí sa zamedziť vnikaniu atmosférických zrážok počas aktívnej fázy kompostovania. Z toho vyplýva, že vznikajúci kompost musí byť zastrešený alebo sa musí nachádzať v kompostovacích vakoch.
    Kompost, ktorý má byť uvedený do obehu alebo sa má použiť na aplikáciu do poľnohospodárskej pôdy, musí spĺňať požiadavky ustanovené predpisom o hnojivách (Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov).
    Zriadenie malej kompostárne, ktorá predstavuje zariadenie na zhodnocovanie odpadov vyžaduje prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie – EIA.
    Na účel zabezpečenia triedeného zberu bioodpadu zo záhrad si obec určí zbernú nádobu s min. objemom 120 l a frekvenciou zberu max. 1 krát za 14 dní alebo kompostovací zásobník, v ktorom si domácnosť vyprodukuje kompost pre vlastnú spotrebu.
    Problém nastáva pri vykazovaní množstiev zhodnoteného bioodpadu pri výpočte miery vytriedenia, kedy by unikali množstvá bioodpadu zhodnoteného v domácnostiach. Od výšky miery vytriedenia závisí poplatok za komunálny odpad.

  5. Mestske kompostovisko je hlupost a nakladovost. Domove kompostoviska je rozumne riesenie. Ale samozrejme zachovat haluzovy zber. Tu bioplynku malo mat mesto uz davno vo svojom vlastnictve. To je vysledok spekulantov a vedenia mesta. Krajcovic by mal vratit odmeny ktore mu primator vyplatil z rozpoctu mesta za udajne dobre menezovanie mesta a bioodpadu. Taketo menežovanie bol jednoznacne podvod na obyvatelov.

  6. Domove kompostoviska maju zmysel niekde na dedine, kde este ludia maju pozemky, na ktorych pestuju nejaku tu urodu. V mestach, kde su minipozemky s travnikom a tromi kvetinkami nemas co s tym kompostom urobit.

  7. Dolny, stredny aj horny čepen su vecsinou klasicke domy a zahrady,kde kompostobanie ma zmysel. A je pravdou ze viacero domov ma uz len travu a dlazbu s bazenom. Tak hold pokosenu travu si kazdy odnesie na zberne miesta bioodpadu.

  8. Tak to snáď nie. Niečo čo sa osvedčilo chceme zrušiť a vrátiť sa niekoľko rokov späť? Aj kompostujem ale pokosena tráva sa nedá dobre kompostovat. A na to je dobrý kontajner. Nechcem pokosenu trávu každý týždeň autom prevážať na nejaké zberné miesto cez celé mesto. A V plastových vreciach – máme málo plastového odpadu?

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články