Vplyv potravinového odpadu na vzniku skleníkových plynov z môjho pohľadu

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ľubomír Veselický / 3 MAR 2021 /   Enviroportál – Informačný portál rezortu MŠP SR – Bratislava 5. augusta 2020 TASR článok s názvom J. Budaj: https://www.enviroportal.sk/clanok/j-budaj-neobstoji-argument-ze-sa-obce-nepripravovali-triedit-kuchynsky-odpad

Citujem:

„Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 percentách územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia. Podľa analýzy pripadá ročne na Slováka 100 kilogramov (kg) potravinového odpadu, denne 0,27 kg potravinového odpadu.“

Podiel oxidu uhličitého (CO2) na skleníkovom jave je 55 %, metánu 15 %, oxidu dusného 5,7 % , halogénových uhľovodíkov 24 % a floridu sírového 0,08 %
Rozhodujúci význam pre spracovanie CO2 a uvoľnenie kyslíka do atmosféry má fotosyntéza prebiehajúca v rastlinách. Dažďové pralesy pokrývali v roku 1950 okolo 15 % zemskej súše (Gay, 2001). V súčasnosti je to asi 6 %, teda okolo 7 500 000 km2.

Má teda hlavný podiel na hromadení CO2 v atmosfére rozklad potravinového odpadu, alebo sústavný úbytok lesov, ktoré CO2 spotrebúvajú počas fotosyntézy?

Ďalší príklad: Katarína Detersová | EURACTIV.sk – článok s názvom: https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/viac-nez-polovica-vyhodenych-potravin-z-domacnosti-skonci-v-komunalnom-odpade/

Citujem:

„Najviac potravinového odpadu podľa európskej štúdie pochádza z domácností (53 %), nasleduje oblasť spracovania potravín (19 %), spoločné stravovanie (12 %) a primárna produkcia (11 %). Najmenší podiel majú veľkoobchod, maloobchod a distribúcia potravín (5 %).“

Zverejňované štatistiky vytvárajú verejnú mienku. No pri publikovaní nedostávame komplexné informácie. Práve preto by sme k zverejneným údajom mali pristupovať s rezervou, a klásť si k nim otázky.

Podľa analýzy, na ktorú sa odvoláva TASR vytvorí jeden Slovák 0,27 kg potravinového odpadu. Teda trojčlenná domácnosť vytvorí denne zhruba 80 dkg potravinového odpadu. Neviem ako inde, ale u nás to kilo nasporíme asi za týždeň. Môžem podľa vlastnej skúsenosti veriť údaju o dennej produkcii kuchynského odpadu v množstve 0,27 kg jedným občanom bezvýhradne?

Podľa K. Detersovej tvorí odpad z domácností 53 % celkového množstva potravinového odpadu a najmenší podiel majú veľkoobchod, maloobchod a distribúcia potravín (5 %).

Nestretol som sa s prípadom, kedy by gazdiná navarila 3 litre polievky a potom z nej 1,5 litra vyliala. Možno tak robí paní Detersová. Ale v regáloch obchodných reťazcov sú stovky položiek mäsa a presolených mäsových výrobkov. Že by tie tony výrobkov v záručnej lehote nepredaných mali na produkcii potravinového odpadu podiel iba 5 % ? Vážne pochybujem.

 

zdroj: seredskenovinky.sk

- Inzercia -
  1. Čo takéto blbosti píše? Akej kvality sa potraviny predávajú? Za dva dni vám splesnivie chlieb, mrkva a zemiaky, ovocie… zhnijú, pretože, neviem z akého dôvodu ich perú /aby nasiakli vodu/, tak isto mäso, ryby… Takejto kvality potraviny ani v Nemecku, ani v Taliansku, ani vo Francúzsku… nepredávajú. Tam by si to nemohli dovoliť. Nám sa dovážajú potraviny, čo by sme voľakedy nedali ani prasatám zožrať. Spomínané štáty asi nemajú toho odpadu toľko ako my, lebo ho dovezú nám a ostatným štátom východného bloku.

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články