Zuzana Slahučková / Na dvadsať rokov zasvätil svoj život Niklovej hute v Seredi. Vyškolil sa za prevádzkového elektromontéra, bol majstrom odborného výcviku v podnikovom učilišti, vedúcim elektrovysokonapäťovej údržby a desať rokov pôsobil vo funkcií predsedu odborov. Po ukončení prevádzky Niklovky v roku 1991 sa stal riaditeľom Domu kultúry Sereď. Dnes, už dôchodca, aktívne pôsobí ako člen Komisie kultúry a sociálnych vecí mesta a najmä, je vedúcim Denného centra pre seniorov a predseda ZO Jednoty dôchodcov v Seredi.
Pán Jozef Valábek, rodený Seredčan, porozprával o živote spojenom s Niklovou hutou Sereď.
Ako ovplyvňovala Niklovka život obyvateľov mesta Sereď?
Veľmi. Mala svoje učilište a strednú školu, vybudovala jasle, škôlky, vystavala celé sídlisko, seredský štadión, kultúrny dom, poskytovala svojím zamestnancom nadštandardné benefity v porovnaní s inými podnikmi tej doby.
Nebáli ste sa pracovať v NHS?
Všeobecne, každý, kto sa išiel zamestnať do Niklovky vedel, že ide do rizikového prostredia. To sa netajilo. Preto sme všetci povinne raz ročne absolvovali takzvané štítkovanie. Bol to röntgen pľúc v pojazdnom autobuse. Riziká mnohí zamestnanci zároveň veľmi podceňovali. Respirátory boli povinné na niektorých prevádzkach kvôli splodinám na elektrolýze, prachu alebo občasným výronom čpavku. Niektorí dobrovoľne ignorovali ochranné pomôcky, či fajčili na prevádzke. Dnes v podnikoch takého fungovanie neexistuje, proste by ste dostali výpoveď.
K Niklovke vraj patrilo zdravotnícke zariadenie. Ako fungovalo?
Áno, vľavo pred vstupom do fabriky bolo celé zdravotné stredisko, dnes v týchto budovách sídli súkromná firma. Mali sme tu závodného lekára, zubára aj zubného technika, gynekológiu, biochemické laboratóriá, sanitky s nonstop zdravotnou službou a každoročne sme tu absolvovali kardiovaskulárnu aj onkologickú prehliadku.
Mali zamestnanci špeciálny ochranný odev?
Obyčajné montérky, prípade bezpečnostné kožené zástery, okuliare a respirátory v ťažších prevádzkach, napríklad v čpavkovom hospodárstve. V luhovni sa nosili špeciálne masky.
Bola práca v rizikovom prostredí nejak extra odmenená?
Benefity boli predovšetkým rekreačné. Podnik mal tri rekreačné strediská: v Trenčianskych Tepliciach, na Duchonke a v Jarabej. V porovnaní s inými okolitými podnikmi sme mali z tohto hľadiska omnoho lepšie podmienky na relax mimo mesta a oddych s rodinou. Za pár korún sme tiež mohli ísť k moru. V ťažších prevádzkach boli ozdravné pobyty takmer povinné.
Čo sa vtedy hovorilo, že sa urobí s hlušinou? Malo to tu ostať navždy?
Halda sa riešila od samotného vzniku Niklovky. Filozofiou štátu bolo, že bude len dočasná, bude postupne spracovaná a druhotne využitá. Prebiehal aj výskum, ktorý pracoval vyslovene na tejto úlohe. Viacero vecí sa podarilo vymyslieť a dať dohromady informácie, ale bohužiaľ, nič z toho sa nerealizovalo. Riešením sa javila peletizácia, čo by znamenalo dať všetok polymetalický prach do pevných peliet, čím by bol izolovaný a čakal hotový a neškodný na ďalšie využitie. Problém bol však kto a kde to ďalej spracuje a štát vtedy do tohto spracovania vôbec neinvestoval. Experimentálne sa potom z peliet vyrábal kov, lenže mal veľké množstvo nežiadúcich prímesí, takže bol nevyužiteľný pre tú dobu.
Dodnes Seredčania záhradkárčia na políčkach v okolí bývalej Niklovky. Ako vnímate podmienky takéhoto pestovania zeleniny dnes a ako to bolo vnímané kedysi?
Neviem posúdiť, do akej miery boli pravdivé informácie o vode, pôde a vzduchu v okolí Niklovky, ktoré sme vtedy od štátu dostávali. Nikdy nám nikto nezakazoval pestovať a zberať tu úrodu. Aj riaditeľ Niklovky mal rovnakú záhradku v tejto lokalite a rovnako aj on pestoval a spolu s rodinou užíval úrodu tak, ako my ostatní. Nikto ani nerozmýšľal nad tým, že by prostredie mohlo byť škodlivé. Úrodu sme mali vždy krásnu, nikomu nič nebolo. Avšak toto hodnotím laicky, žiaden výskum zameraný vyslovene na kvalitu plodín a ich vplyv na naše zdravie sa nikdy neuskutočnil, respektíve nebol verejnosti prezentovaný. Dnes sa už záhradkárči evidentne na menšej časti pôdy.
Keď sa povie Niklovka Sereď, čo Vám ako prvé preletí mysľou?
Rodičia mi v detstve hovorili: „Drž sa, synak, fabriky, kde je veľký komín. Dá ti záruku, že tam budeš zamestnaný celý život.“ Tak som sa v takej fabrike zamestnal. Ale napokon som svoju elektrikársku aj majsterskú robotu robil skutočne rád. Rád si spomínam na učňovské akadémie, ktoré boli ukážkou šikovnosti a zručnosti našich žiakov.
Kde sídlila niklovácka stredná škola?
Priamo v seredskom kaštieli, ktorý nám dnes tak smutne chátra. Vchádzalo sa do nej naľavo od bastiónu. Podnik si tu vychovával vlastných elektrikárov, zámočníkov, prevádzkových elektrotechnikov, mechanikov meracích prístrojov. V areáli huty boli potom prevádzkové dielne, kde si učni vykonávali prax. Vlastne to bolo dnešné duálne vzdelávanie, ktoré bolo realizované na vysokej úrovni. Každá fabrika investovala do svojich učilíšť veľké prostriedky. Fungovala tu dokonca aj priemyselná škola pre pracujúcich, kde si dospelí mohli večerne dorobiť školu v takých profesiách, v akých Niklovka potrebovala nových hutníkov.
Pre zamestnancov postavili celé sídlisko aj s infraštruktúrou. Ako sa tam dnes žije?
Myslím, že toto sídlisko na Fándlyho ulici je dodnes vyhľadávanou lokalitou v rámci mesta, má svoje čaro a atmosféru. Aj ja bývam v jednom z niklováckych bytov. Neopustil som toto sídlisko dodnes, pretože sa nám tu žije kvalitne. Je tu veľa zelene, vzduchu, je nám tu útulne.
Aké spomienky máte na Fándlyho sídlisko?
Mali sme to blízko do práce. Podnik sa patrične staral. Čokoľvek sa nám pokazilo, stačilo zavolať na opravy a údržby a poruchu vám prišli odstrániť. Takto vám prišli vymeniť prasknutý radiátor, plynový sporák, či opotrebovanú kuchynskú linku takmer zadarmo. Kedysi tu fungoval aj obchod, dnes sú už z neho súkromné byty. Slúžil širokému okoliu, v blízkosti vtedy neboli žiadne iné obchody. Mali sme aj vlastné jasličky a škôlku, dnešná Fándlyho škôlka, a keď nepostačovali kapacity, Niklovka vybudovala ďalšiu škôlku na Murgašovej ulici. Zaujímavosťou boli aj viaceré verejne prístupné studne, z ktorých vodu sme mohli čerpať všetci a tešili sa z nich najmä deti počas leta. Keby tá Niklova huta, ktorá je dnes tak hanená kvôli environmentálnym škodám, nebola fungovala, dodnes by mala Sereď možno osem tisíc obyvateľov. Nemala by ani základné prvky toho, čo má mať mesto. Nehovorím, že nespôsobila ujmy na životnom prostredí, to je fakt.
A dnes nie sú na nič 💶 … každý hrabe len pre seba
Po komunistoch potopa, štát rozkradaju už 31 rokov že vraj demokrati. Nebol som komuš ale bolo dobre.
Pracoval som v ,,,Niklovke dochádzali sme na bicykloch väčšinou perfektne onás bolo postarané aj byť som dostal a tá kuchyňa ich no fantázia a tie super kuchárky . Ale trápi ma ten lúženec je pravda je to Horror. 💀💀💀💀💀💀💀💀
Keď zafukal vietor,často bolo čerstvo oprate prádlo od luzenca znehodnotené.Boli i komické (tragikomické) situácie, keď sme boli od luzenca na prechádzke s deťmi sfarbené ako kominári a v tomto znečistenom ovzdusi sme žili . Mnohé chemičky v mladom veku z ničoho nič zomreli(Betka Abosiova, p.Kormancova i iné…A muži pri peciach?Smutné…. Isteže,bola to pracovná príležitosť,ale dnes ,po rokoch to vidíme inak.No a pohľad na ruiny Niklovky sú ako strašidlo zo zlého filmu…A nič sa nedeje, zostanú tu navždy?
Obycajny komunisticky prospechar nic viac nic menej,takych v niklovke bolo na mraky.
Tak tých ruín tam už nie je toľko, vyrástlo tam kopu iných firiem
Aj moj otec zial zomrel na rakovinu po tom, co prakticky cely zivot robil v niklovke.
Je smutne, ze ani stat a ani samosprava doteraz netrvala na tom, aby boli zverejnene statistiky zvysenyho vyskytu urcitych druhov rakoviny a plucnych chorob. Dodnes nemame ani normalne meranie skodlivin v meste. Mam pocit, ze niekomu zalezi na tom, aby ludia nepoznali pravdu.
Spinava voda, skladky luzenca a novo vzniknuta skladka plastoveho odpadu zvazaneho zo zahranicia a skladovaneho na mestskom pozemku, cielene robi z mesta teritorium lokalitu, v ktorej ani netusime, co skodlive dychame, pijeme a jeme.
Miesto luženca odstránili bustu F.KUBAČA. Dnes by sa tam vinímala ako vzor „POLITIKA a ŠTÁTNIKA“. Všetko čo robil robil pre ľudí.Nebol papaláš,nemal majetky v zahraničí ani v Tatrách ako novokvasený tiež politici po 89 tom! Tí čo sa podielali na odstránení busty sa môžu hanbiť!!!
Pán Majko vášho otca mi je ľúto,poznám ľudí ktorý pracovali v niklovke od školy,boli v priamom kontakte s luzencom a teraz si užívajú dôchodok,tak neviem
A ešte ta baterkaren čo je v niklovke keď sa bordel po nociach vypúšťa mimo filtrov.
Odpad sa vyváža na luženec fekalom.
Bumbac pekná sprostosť čo si napísal. Dnes nám vládnu prospechári . Že kto je sviňa prežije, to je ta pravá tvár demokracie.
Vypúšťa sa to aj cez víkend, ťažky vzduch takmer nedýchateľný až zadúša, strýko tam robil vrátnika…
Skúste informovať o tomto nelegálnom vývoze a vypúšťaní Majka. Má veľmi blízko k ministrovi Budajovi a k enviro polícii. Určite vám zaručí anonymitu
citujem p. Valábka:
Keby tá Niklova huta, ktorá je dnes tak hanená kvôli environmentálnym škodám, nebola fungovala, dodnes by mala Sereď možno osem tisíc obyvateľov. Nemala by ani základné prvky toho, čo má mať mesto. Nehovorím, že nespôsobila ujmy na životnom prostredí, to je fakt.
A na to ste ako prišli ako by Sereď vyzerala? A nemohlo by to byť nejak takto:
Sereď je dnes pekné moderné a rozrastajúce sa mesto so všetkým čo mesto má mať. S čistým ovzduším, čistými spodnými vodami, s čistým extravilánom pre rekreáciu a nadpriemernou dľžkou dožitia svojich občanov. Na základe posledných správ sa predpokladať, že zásadný vplyv na to malo rozhodnutie ÚVKSS neumiestnť výrobu niklu z chudobnej albánskej rudy do tejto lokality vzhľadom na vysoké riziko vedľajších vplyvov na husto obývaný región. Správy, ktoré prichádzajú z jej okolia, kam bola po tvrdom odmietaní súdruha Kubača. ktorého citujem“ nedávajte ten sajrajt do Seredy“ tento predpoklad potvrdzujú. Kompletne zničené životné prostredie do okruhu 5 km, dosah opakujúcich prachových nánosov do 50 km, znečistené spodné vody zistené už do 150 km. Pre objektivitu uvádzame, že prichádzajúce správy nie je možné overiť z iných zdrojov vzhľadom na prísnu cenzúru, ktorej tento typ správ podlieha.
Áno, len fikcia. Škoda že len fikcia. Jediné čo som ochotný pochopiť je to, že bola iná doba a inak sa na veci nazeralo a rozhodovalo. Nepochopím ale ľudí, ktorí aj dnes povedia, že to bolo vlastne dobré rozhodnutie. To platí aj na vás, pán Valábek. Aj keď vaše slová rešpektujem. Lebo musím.
Ak tu niekto spomina, ze to tu demokrati rozkradaju, tak sa pozrite na ich zivotopis. Kto bol v strane a teraz len prevracal kabat a daval prsty do V. Kopa kvazi uspenych podnikatelov bola v strane, ci STB a pekne sa nabalili. Tito s demokraciou nemali nic. Mrknite na agenta Buresa – Babisa. Kto bol, kde bol a kde je teraz? Myslite si, ze je toto demokracia? Ciastocne je, ale stare kadre si to tu rozobrali.
Velmi vaznym problemom je moznost firiem urobit presne to, co urobili s luzencom sucani vlastnici. Prevod majetku cez 6 firiem, kde konatel zostava stale ten isty, ocistuje sa len majetok od zavazkov.
A nikto z kompetentnych nekona…
Obdobny scenar sa deje aj pri novej enviromantalnej zatazi v meste – zvazanie plastoveho odpadu zo zahranicia na mestsky pozemok. Aj tu sa menia firmy a konatel zostava ten isty.
Vedenie mesta o tom vie, dovoluje firmam pod jeho vedenim obchadzat zmluvu, nedodrziavat jej podmienky a profitovat z cinnosti, ktore NEDOVOLUJE v danej oblasti dokonca ani UZEMNY PLAN !!
V oboch pripadoch ma klucovu ulohu v zapase o ciste zivotne prostredie pre obcanov zohrat SAMOSPRAVA. Ta samosprava, ktora problem ponala po svojom…
Možno začnú tradične zas tak ako každý rok v apríli, keď im nafúka lúženec do hrncov a do postelí. Posťažujú sa, menovaný majiteľ, bude začas nedostupný a samospráva? Tak ako vždy – je to súkromné, mi nič, my muzikanti. Ešte že sme zarúškovaní a tak sme čiastočne pred rozprachom chránení. A čo po covide? Možno začnú tradične zas…………………………………
Takýchto miest ako je v Seredi, je po celom Slovensku more. Ale od tých čias čo sa až tak veľmi zmenilo? Nerobí sa to i teraz? Koľkokrát rybári sa sťažovali na úhyn rýb, čo do riek fabriky vypúšťaj jedovaté látky? Koľko je zničenej úrodnej pôdy stavbami skladov… pre zahraničných investorov… ? Keď vidia kúsok pôdy, už sa tam musí stavať. Len neviem, či v budúcnosti sa bude mať siať, či budeme mať čo jesť? Asi bude musieť našu planétu roztlačiť.
Tam kde noha komunistu slapne tam sto rokov trava neporastie.