Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila pri príležitosti 31. výročia Nežnej revolúcie s príhovorom v RTVS.
Na úvod prezidentka vyzvala, aby sme si výročie pripomenuli spôsobom hodným étosu Novembra ´89, teda ako dôstojnú oslavu znovuzískanej slobody a demokracie a vyjadrenie vďaky tým, ktorí sa o ne pričinili. „V našej pamäti opäť ožívajú spomienky. Na ktorom mieste námestia sme v tých chladných novembrových dňoch stáli. Na slová z tribún a na heslá, ktoré sme skandovali. Na plagáty vo výkladoch a na usmiate tváre ľudí, z ktorých postupne opadával strach. Zažili sme pocit, ktorý mnohým generáciám pred nami nebol dopriaty. Stali sme sa svedkami aj aktérmi veľkej dejinnej udalosti – pádu totalitného režimu.“
Podľa prezidentky tak, ako v Novembri roku 1989, aj teraz žijeme čas, ktorý je pre nás všetkých hodinou pravdy, obdobie historickej skúšky, ktorá od nás vyžaduje, aby sme zo seba dostali to najlepšie, aby sme v nej obstáli tak, ako sme obstáli v novembri pred tridsaťjeden rokmi. „November ´89 bol spojený s túžbou po slobode. Dnes však vidíme a máme príležitosť si v plnej miere uvedomiť, že sloboda môže mať svoje limity aj v demokracii. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách dnes zažívame, že bolo nevyhnutné naše práva a slobody dočasne obmedziť kvôli ochrane inej dôležitej hodnoty, a to života a zdravia. Pre všetkých ľudí na Slovensku je to úplne nová skúsenosť, s ktorou sa potrebujeme vyrovnať. Keďže sa dnes pohybujeme v oblasti obmedzovania ústavou garantovaných základných práv a slobôd, musí byť zdržanlivý a primeraný aj prístup politikov. Ľudia nesmú mať pocit, že svojim správaním majú dokazovať občiansku poslušnosť, ale že časť svojich práv a slobôd odovzdávajú pre vyšší cieľ, aj to len na primeraný čas a v nevyhnutnom rozsahu. Inak si neuvedomia rozdiel medzi neslobodou, ktorej koniec si zajtra pripomenieme a demokraciou, ktorej návrat v tento deň oslávime.“
Prezidentka chápe, že mnohí ľudia sa obávajú o zdravie a živobytie a že mnohí cítia zmätok a rozčarovanie z neistoty, ktorej čelíme. „Občas cítim frustráciu, že ako priamo volená hlava štátu nemám právomoci pandemickú situáciu pomôcť zmeniť k lepšiemu. Rovnako, ako mnohí z vás, aj ja mám pochybnosti, keď opatrenia nie sú jasne zdôvodnené. Cítim neistotu, keď nie sú opreté o vedecké poznanie. Zmätok, keď sa často menia a nie sú predvídateľné. A tiež sklamanie zo zhoršujúcej sa politickej kultúry, ktorej súčasťou sa stávajú osobné útoky, či vulgarizmy.“
Prezidentka je presvedčená, že je nevyhnutné rešpektovať demokratické pravidlá aj vtedy, či dokonca najmä vtedy, keď sa nachádzame v kritickej situácii, akou riešenie pandémie bez pochýb je. A teda aj vtedy, ak nie sme stotožnení s chodom vecí. Rešpekt k pravidlám je podľa nej neviditeľná niť držiaca spoločenstvo pokope a prispieva k vzájomnej dôvere. „Možno sa vám zdá tento prístup príliš nežný, ale presne tak sa nazýva aj revolúcia z roku 1989, kedy sme pokojnou cestou dosiahli zmenu režimu. Nežnosť a slušnosť nie je slabosť.“
Ďalším aktuálnym poučením z novembra ´89 je podľa prezidentky spomienka na silnú emóciu z tých dní. „Máme stále v živej pamäti, ako nás tie krízové udalosti zblížili a s trochou pátosu sa dá povedať, že sme boli k sebe lepší. Spoločnosť sa v ťažkej chvíli zomkla v jednom spoločnom úsilí – dosiahnuť zmenu k lepšiemu. Teraz taktiež prechádzame ťažkou skúškou, najťažšou, od novembrovej revolúcie. Práve preto držme spolu. Nenechajme sa nikým rozhádať, nenechajme sa situáciou, ktorej čelíme, rozdeliť. Nie je Slovensko za a proti rúškam, za alebo proti opatreniam. Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo. Tak ako v novembri 1989, aj dnešok zvládneme lepšie, keď budeme držať spolu. V neposlednom rade nám November ´89 k dnešku tiež odkazuje, aby sme boli plnoprávnymi občanmi. Aby sme si kládli otázky, aby sme kriticky mysleli, aby sme si poznaním vytvárali názor a slobodne ho komunikovali. Lebo presne to je v demokratickej spoločnosti, ktorú nám november priniesol, správne.“
Na záver prezidentka vyjadrila presvedčenie, že ako spoločenstvo máme na to, aby sme v kritickom čase konali rozhodne, múdro a zodpovedne.
zdroj: prezident.sk
tebe sa lahko dýcha s tolkyých euro.
Z publikovaných káuz pri prezidentských voľbách mi pripadá, že sa prezidentský post kupuje a nie volí…
Nechápem, čo chcú všetci papaláši a mnohí iní oslavovať? Že sme sa stali obyčajnou kolóniou, kde nám rozkazuje EU? Že máme najviac exekúcií na počet obyvateľov, v rámci EU? Jedna z najnižších priemerných miezd, slabá zdrav. starostlivosť, školstvo, predražené bývanie, mladí ľudia sa musia zabíjať hypotékami na celý život, poľnohospodárstvo nedokáže vyprodukovať ani poondené krumple na náš trh, musíme dovážať bordel z únie, a dalo by sa pokračovať. Tak ku..a čo máme oslavovať???? Že sa pár kreténov, čo sa hrali na bojovníkov za slobodu a disidentov s mercedesmi ako Vašek šašek dostalo k miliónovým majetkom? Taký nám tu idú kecať o „ťažkej“ dobe a boji za slobodu? Choďte s tým do péčka. S radosťou by som uvítal býv. režim. S radosťou!!!
Boze kedy uz tato generacia komunistov ako je Vlado konecne vykape
Mozno spolu s tvojim otcom.
Si jeden skurv eny zmrd!
Nasi otcovia a dedovia polozili vlastne zivoty v boji proti nemeckym okupantom, fasistom a teraz ty prave tym fasistom lezies do zadnice?
Ten komunista, myslim tym tvojho deda, mozno otca, mal by ti dobru otvovsku cez celu papulu dat. Ty zmrd!
Čo si taký nervózny? Môjho deda zabili fašisti a môjho otca prenasledovali komunisti, tak čo to tu splietaš? Pre mňa je komunista to isté ako fašista, reagoval som iba na toho úbožiaka, čo by s radosťou prijal bývalý režim. Asi si to ty, tak skap.
Vlado to je také kotlebíčkovské, neustála negácia, kritika všetkého a všetkých, navreté žily na krku, akurát, že to vie každý hňup, byť nepríčetný a opustiť sa. Že tu boli kšéftári, hochštapleri a rôzni iní chytráci, to vieme hádam všetci. Ale hádam sa na svet treba pozerať zo všetkých uhlov a strán a nie všetko zužovať iba na ekonomiku a politiku.
A ak by si, ako píšeš, s radosťou uvítal bývalý režim, tak pakuj sa do Sev. Kórei, čo tu ešte obsmŕdaš a zamoruješ tu verejný priestor boľševickou nostalgiou. Veď november ti priniesol tento výdobytok slobodného cestovania, slobodnej voľby rozhodnúť o svojom osude, nemusíš to tu trpieť, môžeš pokojne vycestovať za lepším, do režimov, ktoré ťa zbavia povinnosti rozmýšľať a rozhodovať sa. Len smelo v ústrety krajším zajtrajškom. Načo tu strácaš čas frflaním?