Dúverná zmlúva s Fándlym (Trnavské Fórum humoristov na ceste časom)

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

V tomto turbulentnom „zavírusovanom“ roku  niekedy zabúdame, že všetko dianie sa nekrúti iba okolo pandémie a že čas prináša napríklad mnoho pekných výročí. V roku 2020 si pripomíname 270. výročie narodenia Juraja Fándlyho (21. 10. 1750 Častá – 7. 3. 1811 Doľany), ktorý sa zapísal do dejín ako spisovateľ, národný buditeľ, jeden z najaktívnejších členov prvej generácie bernolákovského hnutia, zakladajúci a popredný funkcionár Slovenského učeného tovarišstva, autor mnohých osvetových a ľudovýchovných prác, popularizátor poľnohospodárskych poznatkov, zdravovedy, národných dejín, básnik, stúpenec osvietenského jozefinizmu a katolícky kňaz.  Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave s úctou spomína na svojho patróna.  Literárny klub Fórum humoristov, fungujúci pri tejto knižnici, tiež neostal pozadu a pripravil si na jeho počesť program. Jeho premiéra mala byť v apríli, no „vďaka“ pandémii sa presunula až na jeseň.

Vo štvrtok 3. septembra sme sa konečne dočkali: Trnavský samosprávny kraj a Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave pozývali širokú verejnosť na „vedeckú konferenciu“ humoristov na počesť velebného pána Juraja Fándlyho, nazvanú Dúverná zmlúva s Fándlym. Uskutočnila sa v príjemnom prírodnom prostredí, v záhrade knižnice. Podujatie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

V programe sa predstavili členovia Fóra humoristov: Benjamín Škreko, Eva Jarábková, Mikuláš Jarábek, Beáta Kuracinová Vargová, Benjamína Jakubáčová, Pavol Tomašovič a Peter „Bonzo“ Radványi, ktorý podujatie obohatil aj svojou hrou na celokovovej rezofonickej gitare a spevom.

Obecenstvo si cestu do knižničnej záhrady našlo. Skalní fanúšikovia humoru a hudby nesklamali, neodradila ich ani epidemiologická situácia.

O 17.00 hod. všetkých prítomných srdečne privítal Peter „Bonzo“ Radványi. Ako povedal, bol veľmi rád, že účastníkov akcie je menej ako tisíc a že všetci majú rúška. Dodal však, že každý by sa mal, ako na maturitnom stretnutí, postaviť a povedať, kto je, pretože ľudí nie je jednoduché rozoznávať, keď majú zakrytú skoro celú tvár. V jednom diele Juraja Fándlyho, v Zelinkárovi (1793), sa Bonzovi podarilo nájsť paralely s dneškom, napríklad varovanie pred vdychovaním dychu nakazeného človeka, ale tiež konštatovanie, že človek nakazený morom sa má tým lepšie, čím menej medicín užíva. Po týchto slovách veľmi vhodne zaznela aktuálna pesnička Hey COVID-19 z Bonzovej autorskej dielne. Mala úspech.

Následne sa slova ujal Mikuláš Jarábek a oznámil, že v rámci „vedeckej konferencie“ Dúverná zmlúva s Fándlym sa predstavia naslovovzatí odborníci. Niektorí účinkujúci vystupovali ako historické postavy: Pavol Tomašovič (Juraj Fándly), Benjamín Škreko (Jozef Ignác Bajza), Benjamína Jakubáčová (gazdiná Juraja Fándlyho) a Mikuláš Jarábek (obhajca Jozefa Ignáca Bajzu).

(Juraj Fándly bol vysvätený za kňaza v roku 1777. Najskôr pôsobil ako kaplán v Seredi, neskôr v Lukáčovciach pri Nitre. Napokon bol farárom v Naháči, kde prežil celý svoj aktívny život. Mal najbiednejšiu faru v celom trnavskom vikariáte, no i v týchto nepriaznivých podmienkach neúnavne pracoval pre blaho svojich chudobných farníkov. Naučil ich napríklad priasť bavlnu, bol zelinkárom a lekárom, snažil sa zvýšiť úroveň obrábania pôdy v Naháči. Významná je i jeho spisovateľská práca. Dúverná zmlúva medzi mníchom a diáblom bolo prvé literárne dielo vydané v bernolákovčine. Počas svojho života sa Juraj Fándly často sporil s Jozefom Ignácom Bajzom, katolíckym kňazom (22 rokov pôsobil na fare v Dolnom Dubovom), spisovateľom, autorom satír a epigramov a tiež prvého románu v slovenčine. Bajzova slovenčina však bola inšpirovaná hlavne češtinou a okrem toho hovorovou slovenčinou a ďalšími jazykmi – moravským, poľským, chorvátskym, rusnáckym.)

Mikuláš Jarábek v úvodnom antré (Na úvod trochu reality. Fándly verzus Bajza alebo Dvaja proti jednému) doplnil niekoľko dôležitých detailov: keď v roku 1789 Juraj Fándly vydal svoje vtipné a polemické dielo Dúverná zmlúva medzi mníchom a diáblom, Jozef Ignác Bajza upozornil cirkev, že sa vraj jedná o hanopis proti nej. Preto bola kniha cirkevnou cenzúrou stiahnutá. Anton Bernolák a Juraj Fándly následne skritizovali Bajzovu slovenčinu a Bajza odpovedal hanopisom Anti-Fándly. Jozef Ignác Bajza neskôr vydal svoje Slovenské dvojnásobné epigrammata, Bernolák a Fándly sa mu „odvďačili“ polemickým spisom Ňečo o Epigrammatéch anebožto málorádkoch Jozefa Ignáca Bajzi. (Mikuláš Jarábek poznamenal, že to bolo vlastne nefér – dvaja proti jednému.) Anton Bernolák, zakladateľ kultúrnej západoslovenčiny, t.j. „bernolákovčiny“, sa, samozrejme, nezhodol s Bajzom v otázke spisovnej slovenčiny. Jozefovi Ignácovi Bajzovi však nemožno uprieť jeho zásluhy, napríklad jeho prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skusenosťi a tiež jeho Slovenské dvojnásobné epigrammata, ktoré v súčasnej dobe prebásnil Marián Heveši. Následne zazneli aforizmy a postrehy Mikuláša Jarábka v podaní autora. Boli nielen o významných literátoch a o literárnej tvorbe, ale napríklad aj o politike či o programoch komerčných televízií, ktoré za veľa nestoja. Mikuláš Jarábek tieto svoje krátke literárne útvary nazval Nové epigrammata alebo málorádky z našej záhradky. Obecenstvo pobavili.

Nasledovala scénka, v ktorej účinkovali Pavol Tomašovič (Juraj Fándly), Benjamín Škreko (Jozef Ignác Bajza) a Benjamína Jakubáčová (gazdiná Juraja Fándlyho). „Odborné stretnutie“ prebiehalo, ako inak, v archaickej slovenčine a  vo veršoch. Juraj Fándly  skritizoval Jozefa Ignáca Bajzu, že zradil čistú slovenčinu a podčiarkol, že kvôli tomu nebol ani prijatý do Slovenského učeného tovarišstva. Potom prišiel dialóg oboch menovaných, čiže text Benjamína Škreka Dúverná zmlúva. Scénka vyvolávala veselý smiech. Neskôr nastalo stíšenie: Benjamína Jakubáčová prečítala text chváliaci Juraja Fándlyho i Slovenské učené tovarišstvo, ktorý bol tiež v starej slovenčine.  Všetkých Slovákov vyzýval, aby Slovenské učené tovarišstvo všemožne podporovali. Benjamín Škreko doložil, že konkrétne Juraj Fándly podporu nesmierne potreboval. Dôkazom toho je zápis do protokolu, ktorý urobil dekan Ján Abrecht, keď v roku 1804 navštívil Juraja Fándlyho na fare v Naháči. Z protokolu je zrejmé, že budova fary bola naozaj v žalostnom stave. Peter „Bonzo“ Radványi položil otázku, prečo „Piľní domajší a poľní hospodár“ (názov jednej z kníh Juraja Fándlyho) tak dopadol. Benjamín Škreko odvetil, že odpoveď je jednoduchá: lebo bol ako oni. Ľudomilní spisovatelia a humoristi to nikdy nemali ľahké.

Peter „Bonzo“ Radványi vyzdvihol, že Juraj Fándly vo svojich dielach pracoval s citáciami a nebol žiadny plagiátor, ako je to teraz moderné. Na ukážku prečítal úryvok o škodlivosti páleného a o tom, aký odpudzujúci je alkoholizmus žien. Text z prelomu 18. a 19. storočia publikum poriadne rozosmial. Bonzo následne potešil všetkých prítomných vlastnou pesničkou Nemám hlad, nemám smäd.  Človek by neveril, ako Fándly a blues idú dokopy.

K mikrofónu pristúpila Beáta Kuracinová Vargová. Ako povedala, dovolila si prehovoriť k veci, inšpirovaná návštevou fary v Naháči. Z diela Piľní domajší a poľní hospodár citovala úryvok o tom, že Slovákom vďaka vzdelaniu konečne svitli „osvícené časy“. Poznamenala, že je to šťavnatá predskokanka spisovnej slovenčiny podľa Fándlyho. Ďalší úryvok v podaní Beáty Kuracinovej Vargovej bol z Fándlyho Chválospevu o Učeném slovenském tovarišstvu, zakončený vetou: „Učeným mužom každý rozumný nech uvije bobkový venec krásný, aby ozdobil jejích múdru hlavu, nebo zaslúžili takúto slávu.“ Pavol Tomašovič podotkol, že u nás sa často akurát „bobkové“ reči vedú. Beáta Kuracinová Vargová pokračovala Fándlyho epitafom, plným nielen pokory, ale aj sily. Juraj Fándly je v ňom opísaný ako „sedlák, který pre všetkých ludí pracovával“. Podľa slov Pavla Tomašoviča, žiaľ, zabúdame na trnavčinu. Beáta Kuracinová Vargová prikývla a dodala, že je to škoda, pretože iná trnavčina nikde v celom vesmíre nie je. Trnavčinu si uctila svojimi limerikmi Trnavlykmi. Boli napríklad o „šč“, o slovku „oné“, o tom, že sme „nevdačný dzedziči“ Bernoláka a že „srandu nygdo nezabije“. Po záverečnej vete („Nestrkajte básnyka do basy.“) Pavol Tomašovič zavtipkoval, že už pochopil, prečo Kočnera nedali do basy. Trnavlyky, ako vždy, obecenstvo prijalo s veselosťou a radosťou.

Beátu Kuracinovú Vargovú vystriedala pri mikrofóne Eva Jarábková. Skonštatovala, že sa vidíme po poriadne dlhej dobe. Dodala, že každý dôvod na stretnutie je dobrý – aj Fándly. Na podujatie Dúverná zmlúva s Fándlym si pripravila 50-bodové pojednanie o chudobe v časoch Juraja Fándlyho a v 21. storočí. Zo všetkých bodov prečítala štyri. Z prvého vyplynulo, že sa síce hovorí, že Juraj Fándly bol chudobný ako kostolná myš, ale kostolné myši si v skutočnosti žijú dobre, v dostatku. Sám Fándly vlastnil, podľa ďalších troch bodov, z dnešného pohľadu veľké bohatstvo: zdravé včely, čistý vzduch a čistú vodu z vlastnej studne. Eva Jarábková sa s obecenstvom podelila aj s kuchárskym receptom – boli to Fándlyho zemiakové placky, od ktorých nepriberiete. Tajomstvo receptu je jednoduché: zemiaky si človek musí krvopotne dopestovať sám. Doktor Bukovský má iný názor: treba jesť zdravú stravu z bio obchodov. Je taká drahá, že bežný človek si jej môže dovoliť kúpiť len málo, a tak tiež nepriberie. Nasledovali epigramy Evy Jarábkovej, týkajúce sa aktuálnych spoločenských problémov. Obsahovali poriadnu dávku humoru a vyslúžili si veľký potlesk.

Aj Peter „Bonzo“ Radványi zatlieskal a pridal svoju autorskú pesničku I Love To Live My Life Today.

Benjamína Jakubáčová potom prečítala poviedku na tému chudoba. Napísala ju Janka Blašková a volá sa Luksus. Je o zdražovaní potravín, špeciálne tých, na ktorých vyrástli viaceré generácie, a to kapusty, zemiakov a cibule. Poslucháči sa smiali, hoci, keď sa človek nad tým zamyslí, je to aj smutné.

Benjamín Škreko odovzdal posolstvo ako sprostredkovateľ Bajzovho umenia epigramov: prečítal niekoľko svojich limerikov, ktoré vyvolali hlasný smiech publika (jeden z nich bol napríklad o opitej smrtke).

Podľa slov Pavla Tomašoviča prináša každá doba iný problém – tá dnešná napríklad obezitu. Z toho dôvodu predniesol príspevok Druhé obetovanie Pilného domajšieho a poľného hospodára alebo poučenie, ako našu mládež nedostať do stavu obézného. Rada bola jednoduchá: mládež si musí každé jedlo zaslúžiť učením sa (a praktickým využívaním poznatkov) a prácou. Tak by bola mládež nie len štíhlejšia, ale aj vzdelanejšia a nebolo by plagiátorov, ktorí odpisujú z cudzích diplomoviek.

Aktuálna situácia a platné hygienické predpisy majú za následok časté frflanie občanov na nosenie rúšok a sťažnosti na to, že pleť pod rúškom sa vysušuje. Preto Pavol Tomašovič predstavil, ako Zelinkár, liečebný postup – mazanie okolo huby. Za dodržania hygienických predpisov si jednoducho možno omastiť ústa na miestach, ktoré niekedy zakrýva rúško, pomocou krajca kváskového chleba, husacej masti s pečienkou, cesnaku, cibule a pažítky. Na vnútornú dezinfekciu je ideálne víno. Kto nemá masť s pečienkou, môže si vyrobiť rúško z plátku slaniny, nechať ho na tvári pôsobiť od 2 do 5 minút a následne ho opiecť a podávať s hriankami.

Obecenstvo nadšene tlieskalo a pridal sa k nemu aj Peter „Bonzo“ Radványi. Juraja Fándlyho a Jozefa Ignáca Bajzu označil za dvoch velikánov, ktorí lámali v slovenčine ľady, čiže to vlastne boli „The Breakers“. Obaja boli moderní anglofili. Fándly mal v mene slovíčko „fun“, bol stále moderný, vždy mal dobré PR. Jeho meno nesie jedna planétka vo vesmíre i Mestské múzeum – Fándlyho fara v Seredi. Bajzovo meno zase evokuje slovíčka „to buy“ či „bye-bye“. Poslednou pesničkou toho večera v knižničnej záhrade bola Mercedes Benz, známa z repertoáru Janis Joplin. Po nej Peter „Bonzo“ Radványi zakončil program slovami: „Ďakujeme pekne,  bye-bye, Bajza, fun, fun, Fándly!“

A tak podujatie Dúverná zmlúva s Fándlym aj napriek šarapatám koronavírusu šťastlivo dorazilo do cieľa. Dokonca na aute značky Mercedes Benz. Juraj Fándly so svojím zmyslom pre humor a nadsádzku by určite proti tomu nič nemal.

 

 

- Inzercia -

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články