Pietna spomienka na Deň obetí holokaustu a rasového násilia v Seredi za účasti premiéra Igora Matoviča

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Pamätník holokaustu v Seredi sa dňa 8. septembra stal miestom pietnej spomienky pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Podujatie zorganizoval Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s Galantským osvetovým centrom, mestom Sereď a Múzeom holokaustu v Seredi. Pri najväčšom pamätníku holokaustu v strednej Európe sa okrem predsedu vlády Igora Matoviča zišli predstavitelia vlády, parlamentu, Trnavského samosprávneho kraja, židovskej komunity, kancelárie prezidentky, zástupcovia mesta Sereď, ale aj ľudia, ktorí holokaust prežili.

Na úvod si všetci spoločne uctili pamiatku obetí holokaustu položením vencov k pamätníku. Ten pripomína milióny nevinných obetí fašistickej agresie počas II. svetovej vojny a poukazuje na nebezpečenstvá a hrôzy vyplývajúce z diskriminácie a násilia. Predseda TTSK J.Viskupič prítomným povedal, že zmysel a význam dnešného pamätného dňa nech nespočíva iba v pietnom pohľade do minulosti ale nech je predovšetkým mementom utvárať našu súčasnosť a budúcnosť tak, aby žiadne zárodky neznášanlivosti nemohli prerásť do zničujúcich rozmerov. Výzvou pre nás všetkých je odsúdiť každý prejav netolerantnosti a slovného násilia, ktoré majú potenciál šliapať po ľudskej dôstojnosti. Neurčitosť a ľahostajnosť totiž vedú k zabúdaniu a napokon aj k opakovaniu chýb.

Počas podujatia niekoľko krát odznelo, že toto pietne miesto je odkazom na jeden z najhanebnejších a najbolestivejších období v ľudských dejinách. Premiér I.Matovič v príhovore povedal: “Neboli sme schopní odolať politikovi, ktorý sa v čase hospodárskej krízy snažil prísť s riešením, ktoré poukáže na páchateľa, ktorý je vlastne príčinou všetkého zla a našiel si tých, ktorí sa nedokázali brániť,” a doplnil, že už v období predtým boli Židia v Európe často vystavovaní posmeškom a pohŕdaniu. Premiér ďalej pokračoval: “Preto už v čase krízy bolo veľmi ľahké urobiť ďalší krok. Začať ľudí huckať a ukazovať prstom na Židov, na postihnutých, Rómov či ľudí iného politického presvedčenia. A nakoniec ich označiť žltými hviezdami a povedať, že títo ľudia sú príčinou tohto zla.”

Hostia si zároveň vypočuli aj modlitbu v hebrejskom jazyku za mučeníkov ŠOA, v ktorej sa prosí za milióny židov, mužov a žien, chlapcov a dievčat, ktorí boli neľútostne popravení počas II. svetovej vojny. Súčasťou bolo aj trúbenie na šochár – hudobný nástroj z baranieho rohu, ktorý sa používa pri slávnostných židovských náboženských obradoch.

S prejavom vystúpil v mene prezidentky riaditeľ jej kancelárie Štefan Rozkopál, svoj príhovor predniesli aj Milan Laurenčík – podpredseda NR SR a Richard Duda – predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Medzi účastníkmi dnešnej spomienky bola aj Soňa Goldenbergová, ktorá sa v sereďskom tábore v roku 1944 narodila. „Udalosti, ktoré sa stali, nedokážeme zmeniť, mali by sme si ich pripomínať a poučiť sa z nich. Ja si dovoľujem povedať – prepáčte,“povedal premiér Matovič. Slovo prepáčte vyslovil v príhovore aj podpredseda Národnej rady Milan Laurenčík.

Na záver bolo zapálených sedem sviečok. Šesť z nich symbolizuje šesť miliónov obetí a siedma večné svetlo a zároveň nádej v budúci život v mieri.

Dňom obetí holokaustu je na Slovensku 9. september. V tento deň v roku 1941 vláda vojnového slovenského štátu vydala Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudská práva Židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.

 

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články