Bol to obraz nesmiernej biedy, ktorý som za svojich čias nikdy nezaznamenal!

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Málokedy vídam súčasných žiakov sídliskových základných škôl ísť do školy, skoro vôbec. Dnes to bol výnimočný deň, keď som mal možnosť – stojac na ulici – sledovať tretiakov či štvrtákov na tejto strastiplnej ceste. Bol to obraz nesmiernej biedy, ktorý som za svojich čias nikdy nezaznamenal! Pred očami mi defilovali, prepytujem, obrovské deti – obézne, s telom ako neotesané kláty, ktoré ani nešli smerom dopredu, lež sa iba knísali na sloních nohách zo strany na stranu, aby ich napokon ťahali nemohúcne za sebou. Boli to celé skupiny patologicky rozkysnutých chlapcov i dievčat, nedalo sa na to pozerať.

Čo mi pamäť siaha, za mojich čias všetci športovali, behali, skákali, liezli po stromoch, hrali futbal, hokej, vybíjanú, volejbal, tí, čo mali na bicykle bicyklovali, v kuse sa prosto hýbali. Na našu školu chodilo v tom čase denne okolo 1200 detí, ale jedinú takúto tragikomickú kreatúru ste medzi nimi nevideli – to mi dosvedčí hocikto, kto v tých časoch dral školské lavice.

Rodičia budúcich ťažkých cukrovkárov a srdciarov to asi majú hlboko na háku, ale že sa na to dokáže dívať tento štát – učitelia, vychovávatelia, lekári, to je sila! Asi si na to zvykneme ako na všetky ostatné neduhy v mladej demokracii.

Dakedy bolo nepredstaviteľné, keď muž či žena nemali pokrývku hlavy. Každý chlap od 15 vyššie mal na hlave klobúk. Bolo vrcholne neslušné, aby mal človek – s výnimkou krčmy – obnaženú hlavu. Tie časy pominuli, nik sa nad tým už dnes nepozastaví. Mám obavy, že ten obraz z môjho dnešného rána rovnako nadobudne kontúry niečoho bežného, všedného, čomu sa neoddá venovať čo i len štipku pozornosti. Aj napriek tragickým následkom.

Zdroj: FB

- Inzercia -
  1. Neviem koľko má tento pán rokov ja mám 65, pamätám že nejaký tučko alebo tučka sa našiel skoro v každej triede. Behali sme po vonku… pretože sme vymoženosti súčasnosti nemali. klobúky na hlavách 15 ročných to mohli byť tak tridsiate roky minulého storočia. Tá doba bola jednoducho iná. Opísať deti tak ako ich opísal tento pán, no neviem. A práve to ma prinútilo napísať tento komentár.

  2. Iba súhlas s článkom od pan.Majku,učím 30 rokou a je to fakt katastrofa !!!!!!!!

  3. Pán učiteľ, učíte 30 rokov, ale napíšete rokou. Pekná vizitka. Čo tých 30 “rokou” učíte? Ale dobre ste napísali. “Učím 30 rokou a je to fakt katastrofa”. Veru, to je fakt katastrofa. Po 30-tich rokoch učenia.

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články