Originál kladivo a vrták používané Jánom Majkom pri objavovaní podzemných krás, sú súčasťou exponátov múzea

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Uprostred leta, pred takmer 73-mimi rokmi, začal s výskumnými a sondovacími prácami na Kečovskej vyvieračke III na Silickej planine v Slovenskom krase Ján Majko – objaviteľ Domice a mnohých ďalších slovenských jaskýň. Spolu so svojimi spolupracovníkmi tu objavil pozoruhodnú fluviokrasovú, 15 m dlhú a 9 m hlbokú jaskyňu, ktorú sme museli v roku 2007 s Jožim Hetesim a našimi spolupracovníkmi znovu komplet celú vykopať. Bola totiž už úplne zanesená sedimentmi Kečovského potoka, ktorý počas inundácie zvykne vstupnú 9-metrovú priepasť úplne prekryť svojimi vodami. V riečisku v deväťmetrovej hĺbke sme vtedy našli veľmi vzácne artefakty, s ktorými J. Majko osobne jaskyňu objavoval: asi 5 kg kladivo, vyše 1 m dlhý vrták s hlavicou z tvrdokovu, a hrdzou prežratú lopatku. Majkovo kladivo sme narazili na novú násadu a ešte niekoľko rokov sme s ním pri objavovaní jaskýň “tancovali” po ozrutných balvanoch my. Nástroje môžete vidieť na priloženej fotografii. Dnes máme drahé akumulátorové vŕtačky, ale vtedajší jaskyniari ich nemali; mali však neuveriteľný grif!
Udieraním kladivom na pätu vrtáka (po kruhovej dráhe paralelne s osou tela), ktorý spočíval na ramene ďalšieho chlapa, sa Majkovcom podarilo vyvŕtať do rigidného krinoidového vápenca asi 80 cm dlhú ládovaciu dieru (minimálne jednu sa nám podarilo nájsť). Tento fyzicky mimoriadne náročný technologický postup si koledoval o “prieser”. Ako som sa dozvedel od Majkovho spolupracovníka, dnes už nežijúceho Barnabáša Molnára z Kečova (spolu objavovali napr. Jaskyňu na Kečovských lúkach), chlap zaháňajúci sa kladivom sa raz na ktorejsi lokalite netrafil “kalapáčom” do vrtáka, ale priamo do hlavy borca, ktorý bol vrták trímal na ramene. Pokiaľ si spomínam, p. Molnár vravel, že ho prinajmenšom hodinu potom preberali.
Hydrologický režim sústavy Kečovských vyvieračiek J. Majko intenzívne sledoval v päťdesiatych rokoch min. st., a v r. 2007 bol predmetom výskumu aj slovenských a maďarských hydrológov. Výsledky z pohľadu prolongačného jaskyniarstva, žiaľ, nie sú príliš motivujúce.
A ešte čosi – ako vyplýva z publikácie dnes už nebohého bývalého riaditeľa nášho Múzea M. Lalkoviča “Ján Majko – životné osudy jaskyniara”, v augustových dňoch 1947 J. Majkovi zomrel otec, a preto osobne nebol pritom, keď po odstrele v šachte Š. Kováč prvý raz prenikol na dno novoobjaveného riečiska; J. Majko si ho prehliadol až po návrate z pohrebu. V sedimentárnej výplni objavitelia o.i. našli úlomky obsidiánu, kúsok pazúrika a kameň, na ktorom si neolitický človek drvieval obilie.

Nástroje, ktoré môžete vidieť na priloženej fotografii, sme darovali nášmu Slovenskému múzeu ochrany prírody s jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, sú súčasťou tamojších zbierok, a môžete ich v súčasnosti vidieť vystavené v už sprístupnenej expozícii. Tieto vzácne relikvie som doniesol v roku 2016 pri príležitosti 90-teho výročia objavenia Domice ukázať takmer 100-ročnému bratovi Jána Majka – Františkovi Majkovi. Ak Majkov prasynovec Milos Majko vyhrabe niekde fotografiu z tejto zaujímavej udalosti, potom ju tu pripojím.

Fotka Gabiho Lešinského.
Zdroj: FB
- Inzercia -

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články