(Tento článok som napísala krátko predtým, než vstúpili na Slovensku do platnosti opatrenia v boji proti pandémii koronavírusu. Bol to môj posledný článok o živom koncerte pred týmito opatreniami, pre eskalovanie udalostí okolo pandémie napokon nebol uverejnený.)
Gbelská hudobná formácia Sanchez Amsterdam, ktorá svoju hudbu charakterizuje ako modern-rock, je na turné nazvanom Noc pre nás dvoch tour 2020, podľa jej najnovšieho singla. Druhou zastávkou tohto turné bola Trnava. Podujatie sa konalo v sobotu 7. marca 2020 v Artklube TenKlube na Hlavnej ulici. Okrem kapely Sanchez Amsterdam v ten večer vystúpili ako hostia kapely Four Faces z obce Hoste a Beans & Bullets z Trnavy. Na koncert poslednej menovanej hudobnej formácie som do TenKlubu zašla i ja. Zišli sa tam hlavne príslušníčky a príslušníci mladšej generácie. Vravela som si, že hádam medzi mládežou trochu omladnem.
Začiatok podujatia sa napokon posunul na 20.45 hod. Blues-hard-rockoví Beans & Bullets v ten večer hrali ako prví. Na pódium nastúpili v tradičnej zostave: Jakub Daniš – ústne harmoniky, spev, Michal Mandák – gitara, sprievodné vokály, Peter Mikušek – bicie, sprievodné vokály, Milan Klenovský – basová gitara, sprievodné vokály. Hudba bola tvrdá a energická, všetci členovia kapely priam vyžarovali radosť z hrania. Všetko podčiarkoval oduševnený prejav speváka. Pri počúvaní skladby Man Of Steel som si hovorila, že Jakub Daniš má hlas ako oceľ: drsný a pevný. Harmonika „spievala“ počas celého koncertu expresívne a prenikavo. V skladbe Wild Billy hral Michal Mandák na gitare technikou slide. Mala som pocit, že ťahavý zvuk strún si veľmi dobre rozumie s „hlasom“ harmoniky. Spoľahlivá rytmika hudbu držala pri zemi a hnala vpred. Peter Mikušek pútal pozornosť nielen svojím hraním, ale aj šikovnosťou, s akou občas krútil bubenícke paličky medzi prstami, aby ozdobil vystúpenie. Poslucháčky i poslucháči v TenKlube reagovali na pesničky hudobnej formácie Beans & Bullets potleskom a pochvalnými pokrikmi, večer sa dobre rozbehol. V miestnosti s pódiom sa nachádzali pozdĺž stien naľavo a napravo miesta na sedenie. Stred miestnosti bol voľný a ojedinele sa vyskytli i pokusy o tanec. Po svižnej skladbe Livin´ Wreck prišiel „slaďáčik“ Little Baby pre všetky ženy k zajtrajšiemu MDŽ. Samozrejme, najväčšiu radosť urobil milovníčkam rocku. Zaznela tiež napríklad skladba Like A King – klasický bluesový príbeh o vyjednávaní s diablom na križovatke. Beans & Bullets hrali v ten večer iba vlastné skladby s výnimkou poslednej: bluesovej klasiky Going Down. Obecenstvo však skandovalo, že si žiada prídavok. Kapela im vyšla v ústrety a pridala ešte skladbu PCB.
Koncert trval asi hodinu. Po vystúpení prvej hudobnej formácie to už nevyzeralo veľmi bluesovo, pódium ovládol iný hudobný žáner. A tak som sa pomaly pobrala na odchod. Zdalo sa mi, že mám veľmi veľa energie. Internet a sociálne siete sú výborná vec, ale užiť si koncert takto nevirtuálne je na nezaplatenie. A ak sa od niečoho mladne, tak od hudby.
