Možno príde aj Mikuláš… (Program členov Fóra humoristov v trnavskej knižnici)

- Inzercia -
- Inzercia -
- Inzercia -

V pochmúrnych decembrových dňoch dobre padne trocha humoru a dobrej nálady. Členovia literárneho klubu Fórum humoristov, ktorý pracuje pri Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave, to dobre vedia. Aj preto spolu s Trnavským samosprávnym krajom a s Knižnicou Juraja Fándlyho v Trnave pripravili program Možno príde aj Mikuláš… Uskutočnil sa 5. decembra 2019 v čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave na Rázusovej ulici. So svojimi príspevkami v ňom vystúpili: Eva Jarábková-Chabadová, Viera Mikušová Roderová, Ladislav Szalay, Mikuláš Jarábek a Juraj Ďúran. Moderátorom podujatia bol Mikuláš Jarábek a hudobné vstupy malo na starosti Duo Live Guitars, čiže Pavel Opatovský a Jozef „Laci“ Pagáč.

V ten deň som zamierila do Trnavy spolu so svojou mamou. Stihli sme sa trochu pomotať po adventných trhoch, a potom sme šli do knižnice. Tam sme, ako vždy, stretli mnoho spriaznených duší. Pre obecenstvo boli pripravené stolíky, pri ktorých sa nám pohodlne sedelo, a chutné občerstvenie.

Program sa začal o 17.00 hod. pesničkou Happy Xmas (War Is Over). Pavel Opatovský mal na starosti spev, a tiež hru na dvanásťstrunovej akustickej gitare a na perkusiách, v niektorých pesničkách i na ústnej harmonike. Jozef „Laci“ Pagáč hral na elektrickej gitare a spieval sprievodné vokály. Hneď prvá pesnička priniesla radosť a vianočnú atmosféru.

Potom Mikuláš Jarábek privítal všetkých priateľov hovoreného slova i humoru. Ako povedal, keďže v ten deň nosil Mikuláš darčeky pre deti aj pre dospelých, humoristi si pripravili príspevky pre dobrú náladu i na zamyslenie sa. Moderátor predstavil vzácnych hostí: riaditeľa Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave Pavla Tomašoviča, patrónku a prezidentku literárneho klubu Fórum humoristov Benjamínu Jakubáčovú i účinkujúcich.

Prvá sa k slovu dostala Eva Jarábková-Chabadová, hneď potom, čo Mikuláš Jarábek vymenoval knižky, ktoré jej vyšli. (Po spomenutí jej spoločnej knižky s Bapkou (Jankou) Blaškovou sa Bapka rázne ozvala spomedzi obecenstva: „Tu!“) Eva Jarábková následne skonštatovala: „Po tomto dlhom úvode som sa konečne zmocnila mikrofónu.“ Moderátor jej položil otázku, ako si spomína na svoje pedagogické účinkovanie na Gymnáziu Jána Hollého, ktoré tohto roku oslávilo storočnicu. Humoristka si zaspomínala, že na tomto gymnáziu najskôr študovala a neskôr i učila. S touto školou sa jej spájajú spomienky napríklad na rožky s treskou, krásnu vôňu líp a na chodenie do školy na bicykli. Pred tridsiatimi rokmi bol škole znovu udelený názov Gymnázium Jána Hollého (predtým v priebehu histórie sa často menil). Vtedy Eva Jarábková napísala báseň venovanú gymnáziu – Starej budovy túžby. Mikuláš Jarábek doložil, že táto báseň znela aj na oslave storočnice Gymnázia Jána Hollého. Eva Jarábková má, ako pripomenul, biblické meno. Adam a Eva boli vyhnaní z raja, ale boli rehabilitovaní: na Štedrý deň majú meniny. Otázka pre Evu Jarábkovú znela, ako vníma svoje meno. Odvetila, že nechce poslucháčov strašiť, na to je tu Baba Vanga a Nostradamus. Vyzerá to však tak, že Evy postupne vymierajú. V blízkom okolí Evy Jarábkovej sa napríklad za posledných pár rokov narodili tri Adelky, dve Emky, ale žiadna Eva. Ona by sa vraj však rada volala Albína, lebo „Albína – klobásy do komína.“ (Poslucháči sa od srdca zasmiali.) Moderátor na to zareagoval epigramom o prvej žene Eve, ktorého autorom bol piešťanský humorista Vojto Haring. Eva Jarábková prečítala svoj blok epigramov, nazvaný Už sa to k vám rúti – podľa frázy, ktorú používajú predajcovia tovaru. Poznamenala, že tieto epigramy sú aj po roku stále aktuálne, čo je smutné. Ich témami boli napríklad politika, životné podmienky dôchodcov či rôzne stresové situácie, ktoré prináša bežný život. Obecenstvo sa teda na nich dobre zabávalo. Mikuláš Jarábek vystúpenie Evy Jarábkovej zakončil poznámkou, že ona síce výstižné epigramy píše aj o ňom, o svojom manželovi, ale čas súri, a preto v ten deň už nezaznejú.

Nasledovala pesnička Hvězdičko blýskavá.

O ďalšom účinkujúcom, Ladislavovi Szalayovi, moderátor prezradil, že zoznam jeho knižných diel je veľmi bohatý. Okrem iných napísal knihy Polstoročie trnavského futbalu (1957), Nosorožec v trestnom území (1963), Maturitné stretnutie (1997), knihu o štúrovcoch Legenda rokov meruôsmych (1984 samizdat, 1998),  autobiografickú knihu Kým mi ešte pamäť slúži (2014) či knihu Triumf propagandy (2018).   Jeho najnovším dielom sú Prebytky zo slúžiacej pamäti. Ako vysvetlil Mikuláš Jarábek, Ladislav Szalay je Trnavčanom i Bratislavčanom. Od apríla do novembra totiž žije v Trnave a od decembra do marca v Bratislave.  Moderátor sa ho opýtal, aký bol jeho prvý a posledný šok, ktorý doteraz zažil. Podľa slov Ladislava Szalaya bol jeho prvým šokom v živote prvý deň v škole. Bolo to v roku 1935 v ľudovej škole pod mestskou vežou. Deti boli z domu zvyknuté na trnavské nárečie, na slová ako „klozet“, „frištukovat“ či „šnuptichel“. Slovám „záchod“, „raňajkovať“ a „vreckovka“, ktoré používal učiteľ, vôbec nerozumeli. Keď sa po prvom vyučovacom dni pýtala mama malého Ladislava, ako bolo v škole, on v rozpakoch vyhlásil: „My sa tam učíme cudzí jazyk.“ Mikuláš Jarábek prikývol, že u nich doma sa napríklad často používala nemčina a maďarčina. Vzápätí položil Ladislavovi Szalayovi otázku, čomu vďačí za to, že sa dožil významného životného jubilea (narodil sa v roku 1929). Spisovateľ odpovedal, že príčinou je jeho striedmy život – dodržiavanie trnavského hesla: „Čo si telo žádá, treba telu dat.“ Preto pečenú kačicu s lokšami nikdy nezapíjal vodou. Skrátka, keď dodržiavate základné zákony, dožijete sa aj deväťdesiatky. Moderátor si zaspomínal, že si ešte z minulosti pamätá husacie pečienky v masti v päťlitrových pohároch.  Potom sa spisovateľa opýtal na jeho predstavy do najbližšej budúcnosti a čo by si ešte chcel dopriať. Odpoveďou bolo, že Ladislav Szalay bol v minulosti často v pracovnom kolektíve najmladší, ako napríklad v 50. rokoch v SAV a neskôr v redakcii Roháča, ktorá bola v tej dobe podľa neho dôstojnejším miestom než SAV. Keď potom človek príde do kolektívu, v ktorom patrí medzi tých najstarších, vraví si, že čo starec povie, to je pravda. Pojem „starý“ považuje Ladislav Szalay za relatívny.  Myseľ mu slúži, niekedy by bol však vraj radšej, keby si niektoré veci nepamätal. Mikuláš Jarábek potom prečítal niekoľko minireminiscencií z tvorby Ladislava Szalaya. Krátke príbehy boli skutočne vtipné a zo života. Ozýval sa smiech a potlesk obecenstva. Mikuláš Jarábek ponúkol Ladislavovi Szalayovi funkciu miestopredsedu Fóra humoristov. Spisovateľ sa s humorom sebe vlastným zaujímal, aké by mal povinnosti a či by bola funkcia honorovaná. Moderátor pohotovo odpovedal, že to treba konzultovať s riaditeľom knižnice.

Po pesničke Rockin´ Around The Christmas Tree Mikuláš Jarábek predstavil tvorbu Viery Mikušovej Roderovej. Jej dielom je i kniha aktuálna aj v predvianočnom a vianočnom čase: Čaro tradícií a sviatkov (2014). Táto autorka prispieva svojimi básňami, poviedkami a sentenciami i do rôznych zborníkov. Keď moderátor odovzdal spisovateľke žezlo (mikrofón), položil jej otázku, čo ju pri tvorbe inšpiruje a či využíva rešerše, alebo píše spontánne. Viera Mikušová Roderová odpovedala, že veľmi rada pozoruje ľudí. Čo ju zaujme, obalí slovami. Moderátor sa nahlas zamyslel nad tým, či majú spisovateľky múzy mužského rodu. Pre Vieru Mikušovú Roderovú si vymyslel otázku, ako vníma krásne biblické posolstvo „viera, nádej, láska“ a k čomu ju inšpiruje hlavne v čase Vianoc. Spisovateľka si zaspomínala, že „Viera, nádej, láska“ bol aj posmešok, ktorým ju v škole častovali spolužiaci. Svoje meno má však rada, veď každý niečomu verí. S nádejou v srdci dokážeme robiť zázraky. Láska je večne živá, krásna a mladá. Viera Mikušová Roderová doložila, že na adventnom venci prvá sviečka symbolizuje mier, druhá pokoj, tretia lásku a štvrtá nádej. V podaní Viery Mikušovej Roderovej sme si vypočuli dva príbehy. Podľa jej vlastných slov sú postavy z jej tvorby veľmi skutočné a živé. Prvý príbeh bol o medziľudských vzťahoch – o starostiach v manželstve, o nevere, alkoholizme, rozvode i o úplne nečakanej svadbe na zámku.  V druhom príbehu ožili spomienky autorky na to, aká bola kedysi príroda a aký bol vzťah ľudí k nej. Potom to porovnala so súčasným stavom. Dôležitú rolu v tomto rozprávaní zohrávala chatka v lese – útočisko pred uponáhľaným svetom. Poslucháči príspevky autorky ocenili potleskom.

Do predvianočného obdobia veľmi dobre zapadla pesnička Hallelujah v podaní Dua Live Guitars.

Ďalší účinkujúci autor – Juraj Ďúran – je zaujímavý aj tým, že študoval na univerzite v Minsku, neskôr v Bratislave a stal sa kandidátom vied. Mikuláš Jarábek sa ho opýtal, kde pôsobil a akú činnosť vykonával. Juraj Ďúran odpovedal, že je matematik, ktorý využíva svoje poznatky o fyzike pre prax (napríklad v problematike podzemných vôd). Má skrátka radosť z práce s číslami. Na otázku o odovzdávaní skúseností mladším autor odvetil, že z práce ho poprosili, aby zaškoľoval mladších, a on sa na to podujal. Od roku 2012 sa Juraj Ďúran venuje písaniu prózy. Zúčastnil sa mnohých literárnych súťaží. Moderátor sa ho preto spýtal, ktoré ocenenie považuje za najpodnetnejšie. Juraj Ďúran sa vyjadril, že si váži každé. Hodnotenie poroty, ako zdôraznil, je vždy subjektívne, no keď si ho porota všimla a ocenila ho, vždy mal radosť. Mikuláš Jarábek prezradil, že koncom roka 2019 vyšla Jurajovi Ďúranovi zbierka poviedok Na dne duše (na podujatí Možno príde aj Mikuláš… sa dala i zakúpiť). Má dve časti: Závislosť a Dotyky s realitou. Moderátor sa vyjadril, že autor dokázal veľkú vec, keď prekonal závislosť. Juraj Ďúran potom prečítal zo svojej knihy text podľa vlastného výberu. Bola to poviedka Déja vu – o spomienkach abstinenta na časy, keď bol závislý. Zlé spomienky napokon prekonal tancom so svojou ženou. Mikuláš Jarábek spisovateľa ešte poprosil, aby prečítal záverečnú poviedku knihy. Volala sa Spomienka na nekonečno a bola dojímavou spomienkou na otca, ktorý chcel byť napríklad matematikom, inžinierom či kúzelníkom. Tieto sny sa mu nepodarilo zrealizovať. Juraj Ďúran čítal veľmi emotívne a obecenstvo zaujal. Ako píše vo svojej poviedke, otec mu ukázal, že dospelí tiež snívajú, aj keď sa za to niekedy hanbia. Je pre neho česť, že môže pokračovať v snoch svojho otca. Mikuláš Jarábek zaželal všetko dobré Jurajovi Ďúranovi i jeho pozoruhodnému debutu.

Moderátor sa tiež predstavil na podujatí so svojím príspevkom. Začal tým, že nedávno sa niektorí členovia Fóra humoristov zúčastnili na Veľtrhu pre seniorov v Trnave, kam ich delegoval pán riaditeľ Knižnice Juraja Fándlyho. Stretli sa tam so srdečným prijatím a svoj program predviedli v športovej hale plnej ľudí. Mnohí seniori majú nízke dôchodky, ale zato milujú prírodu. Je medzi nimi veľa psičkárov, včelárov, záhradkárov a podobne. A tak bol aj príspevok Mikuláša Jarábka na podujatí Možno príde aj Mikuláš… na ekologickú nôtu. Boli to veršované environmentálne bájky, ako ich nazval, lebo je to aj o mentalite. Samozrejme, neboli až tak o zvieratkách, ako o politike, spoločnosti a vzťahoch medzi ľuďmi. V čitárni sa opäť ozýval hlasný potlesk publika.

Po pesničke Mary´s Boy Child sa slova ujala prezidentka literárneho klubu Fórum humoristov Benjamína Jakubáčová. Poďakovala jeho aktívnym členom, ktorí pripravujú programy, všetkým jeho podporovateľom, a tiež vedeniu Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave, pri ktorej môže literárny klub Fórum humoristov fungovať a pracovať. S prezidentkou sme si tiež zaspomínali na zakladajúceho člena Fóra humoristov Karola Bodoríka. Opustil nás 22. 11. 2019 po ťažkej chorobe. Benjamína Jakubáčová priniesla členom Fóra humoristov i mikulášsky darček: internetový zborník Humor_zasináč.sk 2019 na cédečkách. Nachádzajú sa v ňom príspevky jedenástich autorov, prezentované na programoch Fóra humoristov v roku 2019. Bol to už deviaty ročník tohto zborníka, v roku 2017 vyšiel i v tlačenej forme. Jedna členka Fóra humoristov však dostala zborník v tlačenej forme i tento rok. Bola to Janka Blašková (Bapka Blašková). Je totiž známa tým, že sa nekamaráti s počítačom. Benjamína Jakubáčová zaželala všetkým prítomným príjemné čítanie zborníka (nachádza sa aj na internetovej stránke knižnice) a príjemné prežitie vianočných sviatkov.

Mikuláš Jarábek dodal, že verí, že humoristi a ich poslucháči budú pribúdať. Tiež zaželal všetkým krásneho Mikuláša i Vianoce a vyjadril nádej, že nám hádam bude na budúci rok aj veselo.

V podaní Dua Live Guitars zazneli ešte tri pesničky: Bon soir, mademoiselle Paris, obohatená pekným zvukom ústnej harmoniky, Feliz Navidad, hymna vo svete Vianoc, v ktorej Pavel Opatovský roztlieskal obecenstvo, a krásne Vianoce a šťastný nový rok nám hudobníci zaželali s pesničkou Amazing Grace. Veľký potlesk hovoril za všetko.

Program i stretnutia s priateľmi a známymi ma ako vždy nabili pozitívnou energiou a dodali mi ešte viac nádeje do adventných dní. Mala som pocit, že aj svätý Mikuláš sa usmieval. Humor a poetickosť sú soľou života po celý rok.

 

 

- Inzercia -

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Inzercia -
- Inzercia -

Ďalšie články