Určite to poznáte. Na sociálnej sieti či inde na internete si o konkrétnej plne identifikovanej fyzickej osobe prečítate „čo kedy urobila“, za čo „je zodpovedná“ a s čím sa „dobrovoľne akože nepochváli“. Informácie zpravidla nie sú napísané ako domnienky či individuálne úvahy jednotlivca, ale ako fakt.Síce bez uvedenia akéhokoľvek konkrétneho dôkazu, bez odvolania sa na relevantný zdroj, – jednoducho tvrdenia, ktoré si ale bežný človek s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou overovať nebude, prípadne overiť nevie, alebo overiť nemá kde.
S takýmito vecami mám osobné skúsenosti. Ale o tom inokedy.
Priemerne pozorný návštevník netu si mohol všimnúť, že „zaručené informácie“ sa začnú šíriť prakticky okamžite, ako tá ktorá osoba niekomu prestane vyhovovať a to buď z konkurenčných dôvodov, z politických ambícií ktoré môžu „niekoho“ vplyvného ohroziť, či len jednoducho pre iné názory. Zväčša opätovne nepáčiace sa niektorému z volených funkcionárov vo vysokej, ale čoraz viac aj v tej „najnižšej“ politike, teda na úrovni miest a obcí.
Uverejnenie nepravdivých informácií môže pošpiniť meno, zničiť kariéru či podnikanie prakticky každému z nás. A to niekedy uplne natrvalo. Záleží len od obsahu a intenzity šírenia nepravdivej informácie.
O čom píšem a prečo je takéto konanie mimoriadne nebezpečné?
Ak sa skutočne chcete zamyslieť nad vecou stačí si predstaviť, ako by ste sa správali a či by ste rozchodili situáciu, keby o vás (manželovi) niekto na nete začal šíriť informáciu, že je napríklad – pedofilom. Ako by ste sa cítili pri hraní sa vášho dieťaťa na detskom ihrisku, alebo len pri ceste výťahom, kam by k vám mala pristúpiť susedka z paneláku so svojimi deťmi?
Pri čítaní niektorých statusov na FB skutočne nechápem, ako ďaleko sú schopní a ochotní zájsť niektorí ľudia. A to nehovorím o tých, ktorí sa schovávajú pod falošnými profilmi, ale o úplne bežných ľuďoch. Akoby netušili, že nielenže porušujú zákon (v prípade skutočne právneho štátu) nielen v rovine občianskej, ale aj trestnoprávnej. Na škodu veci je, že polícia a prokuratúra túto problematiku dlhodobo a žiaľ ešte stále prakticky ignoruje. A tak to aj vyzerá…
Včera som na FB zaregistroval status týkajúci sa poslanca NR SR Miroslava Beblavého, resp. jeho (pravdepodobne) otca. Konkrétny užívateľ FB zdieľal status z prakticky anonymnej skupiny, kde vyvodenie zodpovednosti za obsah statusu je na prvý pohľad otázne.
