Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 21. 1. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
INFOSLOBODA Transparentnosť v samospráve
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Pred 100 rokmi skončila vojna, ktorá mala byť poslednou

Iveta TóthováDátum09. 11. 2018 13:09:43TémaIné
24

Ondrej Urban|  Pred 100 rokmi, 11. novembra 1918, bola vo Francúzsku, v železničnom vagóne pri Compiegne neďaleko Paríža podpísaná dohoda o prímerí medzi Nemeckom a predstaviteľmi Dohody, čím sa skončila 1. svetová vojna. Na tento deň pripadá sviatok, ktorý sa v Európe oslavuje ako Deň prímeria, v Kanade ako Deň pamiatky a v USA od roku 1954 ako Deň veteránov. Jeho symbolom je vlčí mak. Podpísanie prímeria znamenalo faktickú kapituláciu Nemecka. Rokovanie o prímerí sa začalo už 8. novembra 1918. Na druhý deň celým Nemeckom otriasali nepokoje a kancelár oznámil abdikáciu cisára, ktorý sa uchýlil do exilu do Holandska. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a vznikli nové štáty, napríklad aj Československá republika. Celková suma reparácií určená komisiou Dohody v roku 1921 dosahovala závratných 269 miliárd zlatých mariek, podľa Versaillskej mierovej zmluvy z roku 1919 malo všetko zaplatiť Nemecko. Poslednú čiastku z úrokov súvisiacich s finančnými reparáciami po 1. svetovej vojne splatilo až 2. októbra 2010.

Jeden z najväčších vojnových konfliktov začal v dejinách útokom Rakúsko-Uhorska na Srbsko 28. júla 1914. Proti sebe stáli štáty Dohody (Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, neskôr sa pripojilo Taliansko a USA) a Ústredné mocnosti (Nemecko, Rakúsko–Uhorsko, neskôr sa pripojilo Turecko a Bulharsko). Zámienkou Rakúsko-Uhorska na začatie útoku na Srbsko bol atentát na habsburského následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, ktorý navštívil na pozvanie guvernéra Oskara Potioreka mesiac predtým Sarajevo a zomrel na následky poranení spôsobených výstrelmi atentátnika Gavrila Principa. Bosnu a Hercegovinu, pôvodne súčasť Osmanskej ríše, obsadilo Rakúsko-Uhorsko v roku 1878 a anektovalo v roku 1908. Tieto akty v prevažne moslimskej  Bosne a Herzegovine vyhlasovali vládne špičky rakúsko-uhorskej monarchie za kultúrnu misiu, ktorej cieľom malo byť pozdvihnutie zaostalej osmanskej provincie. Miestne obyvateľstvo však prítomnosť Rakúšanov vnímalo s rozpakmi, obzvlášť nacionalisticky zmýšľajúci Srbi. Na obranu Srbska sa ihneď postavilo Rusko, ktoré sa pasovalo do role ochrancu slovanských národov na Balkáne. Rakúsko-Uhorska podporilo Nemecko, ktoré sa dlhodobo pripravovalo na vojnový konflikt s koloniálnymi mocnosťami Francúzskom a Veľkou Britániou. Do 1. svetovej vojny bolo postupne zatiahnutých 33 štátov, v rámci nich viac ako 70 národov a viac ako 1,5 miliardy obyvateľstva. Bojujúce strany hneď na začiatku vojny v roku 1914 zmobilizovali asi 20 miliónov ľudí, do konca vojny dosiahol tento počet takmer 70 miliónov. 8 miliónov mužov bolo mobilizovaných vo Francúzsku, 13 miliónov v Nemecku, 9 miliónov v Rakúsku - Uhorsku, 9 miliónov vo Veľkej Británii a Britskom impériu (najmä v Indii), 18 miliónov v Rusku, 6 miliónov v Taliansku a 4 milióny v USA. Vojna si vyžiadala životy 9,6 milióna vojakov a 7 miliónov civilistov. Zranenia utrpelo vyše 20 miliónov ľudí. Výsledkom bitiek pri Verdune a na rieke Somme v roku 1916 bolo 770 000, resp. 1,2 milióna mŕtvych, zranených alebo nezvestných na oboch stranách. Dobytie pruhu územia širokého okolo 8 km v bitke o Passchendaele v roku 1917 si vyžiadalo 655 000 mŕtvych, zranených alebo nezvestných. Samostatnou kapitolou sa stalo nasadenie chemických zbraní, predovšetkým jedovatých plynov ako bol chlór, yperit alebo fosgén. Tieto zbrane v priebehu vojny spôsobili bolestivé popáleniny alebo oslepnutie takmer 1 230 900 vojakom a smrť asi 90 000 ďalším. Väčšinu obetí tvorili vojaci, ale ani straty na životoch civilistov neboli nízke. Hlad, choroby a utrpenie, ktoré postihlo Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko si vyžiadali takmer 4 700 000 obetí. Námorné a letecké útoky najmenej 100 000. V rôznych oblastiach došlo k vyvražďovaniu celých etnických skupín (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci) – dovedna asi 4 000 000 obetí. V dôsledku hladu a útrap sa po celej Európe rozšírila epidémia španielskej chrípky, ktorá pripravila o život v období od roku 1918 najmenej 6 000 000 ľudí.

Na území Slovenska sa mobilizácia týkala vyše 400 000 mužov (asi sedmina vtedajšieho obyvateľstva). Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených. Územie Slovenska spadalo do 5. a 6. doplňovacej oblasti, ktoré vytvárali V. armádny zbor s veliteľstvom v Bratislave a VI. armádny zbor s veliteľstvom v Košiciach, zaradené do zostavy 1. armády pod velením generála Viktora Dankla a 4. armády, ktorej velil generál Móric Auffenberg. Viac ako polovica z nich zahynula na východnom fronte, kde bojovali od začiatku vojny. Seredčania nastupovali najmä k 72. bratislavského pešieho pluku a 13. bratislavskému honvédskemu pešiemu pluku.

72. bratislavský peší pluk v zostave 14. divízie 1. armády bol nasadený na severnom úseku haličského frontu v smere na Ľublin proti ruskej 4. armáde. Už v priebehu prvého dňa ofenzívy 23. augusta 1914 sa dostal spolu so 71. trenčianskym peším plukom, bratislavským 13. honvédskym peším plukom a komárňanským 12. peším plukom do ťažkých bojov o výšiny pri Polichne. Relatívne úspechy boli zaplatené neúmerne veľkými, niekde až 40 - 50% stratami, 71. peší pluk prišiel v priebehu jedného dňa o viac než 200 mužov a iba z 2. práporu bratislavského 13. honvédskeho pluku padlo 53 vojakov. Rovnaká situácia bola aj v nasledujúcich útočných bitkách pri Krasniku a Rudniku, za ktoré bol generál Dankl vyznamenaný ako prvý veliteľ v I. svetovej vojne radom Márie Terézie.

V zime 1914-15 sa slovenské jednotky 1. a 4. armády sústreďovali najmä na vyčerpávajúcu obranu severných hraníc bývalého Uhorska v Karpatoch a čiastočné vytlačenie ruských vojsk z karpatských priesmykov. Jednotky bratislavskej 14. pešej divízie, medzi nimi 71. a 72. peší pluk, boli vyňaté z 1. a 4. armády, aby až do mája 1915 bojovali v zostave 2. armády pod velením generála jazdectva Böhm-Ermolliho na fronte medzi Medzilaborcami a riekou Uh. 13. bratislavský honvédsky peší pluk v zostave 37. honvédskej pešej divízie bojoval od apríla 1915 pri Jaroslavi, Przemysli, v druhej bitke pri Krasniku, Lubline i Brest-Litevsku. V auguste 1915 bol prevelený k 7. armáde v priestore Bukoviny, od septembra 1916 s presunul do Transylvánie, kde bránila východné hranice monarchie proti rumunským jednotkám. Na tomto bojisku bojoval až do septembra 1918, kedy bol presunutý na západný front. V novembri 1918 sa vrátil do Uhorska. 72. bratislavský peší pluk sa v novembri 1916 spolu so 71. trenčianskym peším plukom presunul na taliansky front, kde čelili jedenástim ofenzívam talianskej armády na rieke Soča v Slovinsku. Aj posledné mesiace prvej svetovej vojny si vyžiadali ťažké straty. Vojaci 72. bratislavského pešieho pluku boli nasadení v najexponovanejšom úseku frontu, v Ponte di Piave. Bitka na Piave sa začala 15. júna 1918. Rakúsko-uhorským jednotkám sa spočiatku podarilo prekročiť rieku a vytvoriť predmostia, najmä v priestore Ponte di Piave, kde vojaci 71. a 72. pešieho pluku zdolali tri obranné postavenia Talianov. Pozičná vojna tu pretrvávala až do jesene 1918, keď rozpad Rakúsko-Uhorska dospel do záverečnej fázy.

Česi a Slováci postupne odmietali bojovať za záujmy rakúsko-uhorskej monarchie a vo Francúzsku, Taliansku a Rusku vznikali Československé légie, do ktorých vstupovali najmä vojnoví zajatci.  Napríklad Seredčan Jozef Beno, ktorý narukoval k 9. husárskemu pluku grófa Nadasdyho a v zozname strát z 8.5.1917 bol uvedený ako zajatec v evakuačnej nemocnici č. 98 v Saratove, vstúpil do Československých légií v Rusku a bojoval na Sibíri ako príslušník 1. československého jazdeckého pluku Jana Jiskru z Brandýsa.  Po nasadení Československých légií stáli Česi a Slováci často proti sebe na obidvoch stranách frontu. Tak to bolo napríklad v bitke pri Zborove 1. - 2. júla 1917, kde stáli proti sebe Česko-slovenská strelecká brigáda zložená z 1. streleckého pluku Mistra Jana Husa, 2. streleckého pluku Jiřího z Poděbrad, 3. streleckého pluku Jana Žižku z Trocnova a prevažne české jednotky - 75. peší pluk z Jindřichovho Hradca a 35. peší pluk z Plzne 19. pešej divízie, severne od nich 6. peší pluk a 86. peší pluk 32. pešej divízie.

Na pomníku obetiam 1. svetovej vojny v Seredi je uvedených 128 mien ako nemé memento. Ďalších 35 mien je vymenovaných na pamätnej tabuli na kaplnke Nanebovzatia Panny Márie v Dolnom Čepeni. Portál www.velkavojna.sk aktuálne uvádza dokonca 174 mien zo Serede, 58 mien zo Šintavy a 49 mien z Dolnej Stredy. Vojaci zomierali nielen na bojiskách, ale na následky vojnových útrap aj v zajatí, v poľných nemocniciach či doma. Zo Seredčanov uvedených na pomníku sa podarilo zistiť, že v zajatí zomrel napríklad Jozef Chmelár, uvedený v zozname strát z 2.12.1916 ako zajatec v Samarkande na území dnešného Uzbekistanu, Štefan Kalinay, hlásený 3.2.1916 ako zajatec v Buinsku, Simbirská gubernia v Rusku, Štefan Kučera, hlásený 13.12.1916 ako zajatec v Petropavlovsku, Akmolinská oblasť na území dnešného Kazachstanu, Ján Nyitray, hlásený 25.4.1917 ako zajatec v Jelabuge, Vjatská gubernia v Rusku, František Polaš, hlásený 26.6.1916 ako zajatec v Ufe, Emil Schulhof, hlásený 21.12.1916 v evakuačnej nemocnici v Rjazani, Rudolf Špitálsky hlásený 19.3.1915 ako zranený v evakuačnej nemocnici č. 8 v Moskve. Michal Baša zomrel 12.7.1915 v posádkovej nemocnici č. 11 v Prahe na tuberkulózu, Július Bóžik zomrel na neurčenú chorobu 17.2.1917 v záložnej nemocnici v Nitre - Mlynárciach, Pavel Chmelár zomrel 21.3.1916 na hnisavý zápal hrudníka v združenej nemocnici Jednoty mládeže (Vereinshilfsspital des Junglingsvereines) v Seredi, Ján Kvetan zomrel 4.11.1915 na týfus v záložnej nemocnici č. 2 v Budapešti, Jozef Perl zomrel 6.3.1916 na škvrnitý týfus v pohyblivej záložnej nemocnici č. 7/XI, Michal Šimkovič zomrel 15.10.1916 po priestrele pľúc v záložnej nemocnici v Lugoji v Krašovsko-Severinskej župe na území dnešného Rumunska, Alexander Tomanóczy zomrel na konci februára 1915 vo vojenskej nemocnici v Budapešti na neurčenú chorobu.

1. svetová vojna a jej obete zostávali niekoľko desaťročí v tieni 2. svetovej vojny, ale ich utrpenie si takisto zaslúži našu úctu. 100. výročie ukončenia 1. svetovej vojny sme si v Seredi pripomenuli spolu s predsedom Trnavského samosprávneho kraja už 24. októbra 2018 pietnym aktom pri obnovenom pomníku obetiam 1. svetovej vojny. 

 

autor: Podplukovník v. v. Ing. Ondrej Urban, predseda Zväzu vojakov SR – klub Sereď


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci

Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.

Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
Kominar DUBA
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
KomentárTak že chytať nebudete Pred 8 hodinami:
Výsledky volieb do výboru a kontrolnej komisie na obdobie rokov 2018 – 2021
Komentáronanym Pred 11 hodinami:
Auto zrazilo chodca na priechode pre chodcov
Komentáranonym Včera:
Pozvánka na stretnutie s kandidátmi
Komentárnika Včera:
Ak sa teda nebudú mať k činu poslanci, možno onedlho budú nahradení samotnými poškodenými občanmi.
Komentárprem pre nezáviďme chudákovi Predvčerom:
"akékoľvek zvýhodnenie v rámci uvedených poplatkov pre tieto osoby považujeme za diskriminujúce voči ostatným obyvateľom" - píše generálnemu prokurátorovi rozhorčený občan
Komentárpotecha Predvčerom:
Tri víťazstvá basketbalistov ŠBK Sereď proti Trnave
Komentáranonym 18-01-2019 09:49:16:
Tragická dopravná nehoda na priechode pre chodcov
KomentárHutník 18-01-2019 09:48:09:
Prosba o pomoc pri nájdení strateného psíka
KomentárMichail Kovaľčuk genetika slovanov 18-01-2019 01:03:54:
Genetika moslimov
Komentárpre Zuzanu 17-01-2019 13:57:35:
Nahrávanie obecného zastupiteľstva - parametre cenovej ponuky
KomentárPavol Kurbel 17-01-2019 12:13:13:
Výsledky žiakov ZŠ Juraja Fándlyho v celoslovenskom testovaní žiakov KOMPARO
Komentársepultura666 17-01-2019 08:02:10:
Sanitka zrazila chodkyňu, polícia hľadá svedkov
Komentárgulak 15-01-2019 17:46:40:
Prezident sa stretol s europoslancami vo veci vyšetrovania vraždy Jána a Martiny

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign