Paragrafy (nielen) z ulice

II. časť

Občianskoprávne príbehy

Z blata do kaluže

Tridsaťosemročná pani Jarmila je rozvedená matka dvoch detí. Až donedávna žila táto rodina v Galante a bývala v dvojizbovom družstevnom byte. Pani domáca mala iba svoje všedné starosti, okrem jednej: trápila ju matka. Tá mala rôzne dlžoby a hrozilo jej vymáhanie všetkého, čo si požičala. V spisoch sa začali objavovať vymáhačské organizácie, súdy, exekútor... Čo by dobre vychovaná dcérka pre svoju matku neurobila. Rozhodla sa vyriešiť finančné dlžoby matky tak, že si vzala úver a všetko za matku vyrovnala. Lenže...

Odvaha či hlúposť?

Od spoločnosti s ručením obmedzeným z mesta na kopaniciach si požičala 100 tisíc korún. Zástupca spoločnosti hneď s ňou spísal „Zmluvu o úvere so zabezpečením záväzku prevodom práv k družstevnému bytu.“

Trocha odbočíme. Čítali ste už inzerát, že ten a ten občan predáva družstevný byt? Mnohí určite áno. Zamysleli ste sa, ako môže ten, kto nie je vlastníkom bytu, predávať družstevný byt? No, nemôže. To môže urobiť iba vlastník bytu a týmto vlastníkom je družstvo. Nájomca bytu môže iba postúpiť svoje práva a povinnosti k družstevnému bytu inému záujemcovi, pravda iba so súhlasom družstva. Družstvo však s týmto veľké problémy nerobí, hlavné je, aby mu nájomca platil nájomné. Preto obyčajne s takýmto postupom práv a povinností z jedného člena družstva na druhého obyčajne súhlasí. Pravdaže, odstupujúci nájomca bytu žiada od nastupujúceho nájomcu peniaze a myslí si, že byt mu predáva. To nie je pravda. Nový nájomca, ak by chcel mať byt vo svojom osobnom vlastníctve, musel by si tento byt od družstva odkúpiť. Predchádzajúcemu nájomcovi vyplatil iba tzv. odstupné, ale rozhodne nemohlo ísť o predaj a kúpu bytu.

Takýto byt mala i pani Jarmila. Aby bolo jasné. Pani Jarmila sa zaviazala, že 100 tisíc korún riadne a včas vráti. Keď si všetky povinnosti voči spoločnosti nesplní, súhlasila, že byt bude mať ďalšieho nájomcu spoločnosti, ktorej „predáva“ svoje práva a povinnosti k družstevnému bytu.

Toto všetko a za akú cenu? Podľa uzatvoreného splátkového kalendára mala splácať 35 mesiacov po 4 tisíc korún a posledný 36. mesiac 104 tisíc korún. Spolu je to za pôžičku 100 tisíc korún až 244 tisíc korún!

Ďalšia výstraha

Keď Jarmila pôžičku riadne a včas nezaplatí, ale zaplatí len jej časť, peniaze jej spoločnosť nevráti. Naopak, ešte bude platiť pokutu z omeškania. Spoločnosť svoje nároky vysvetľovala tak, že z dohodnutého navŕšenia peňazí predstavuje 50 percent úrok a zvyšných 50 percent zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, ako aj všetku administratívu, ktorá je a bude s tým spojená. Keď si nad takouto pôžičkou prevrátime oči od údivu a zavzdycháme si, potom je už maličkosťou, že dlžníkovi možno vyčísliť úrok z omeškania vo výške 0,2 percenta z dlžnej sumy za každý deň omeškania a možno mu účtovať 500 korún za náklady spojené s každou písomnou, telefonickou alebo faxovou upomienkou. Ako čerešnička na torte vyznieva v uzatvorenej zmluve toto konštatovanie: „Zmluvné strany prehlasujú, že tento záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný.“

Jarmila nedbala na nič. Potrebovala pre milujúcu matku peniaze a tie dostala. Veď sa uvidí...

Schopností precenila

Ako sa dalo očakávať, a zrejme to vedela, alebo aspoň predpokladala aj spoločnosť, Jarmila dlh dlho splácať nevedela. Dovoľme si vážne podozrievať spoločnosť, že to aj očakávala a chcela. Lebo jej ani tak nešlo o vrátenie peňazí, hoci aj z toho by mala fajnový zisk, ako o byt, ktorý by mal po lacnom odkúpení od družstva oveľa väčšiu hodnotu. Vyzerá to ako malá násobilka, ale mnoho ľudí sa nad tým nezamýšľa. Žiaľ.

Pani Jarmila mala splácať dlžobu od 11.7.2007 do 18.10.2007. Spoločnosť jej napísala, že mešká s tromi splátkami. Porušila zmluvu. A teraz už nečudo, že na bytovom družstve vznikla nová nájomná zmluva, podľa ktorej je novým nájomcom bytu nejaký Milan, ktorého si tam „dosadila“ spomínaná spoločnosť. Ibaže sa tam nemohol ešte nasťahovať, lebo pani Jarmila nemala kam s deťmi odísť a vypratať družstevný byt.

Dobrovoľne alebo nasilu

Z tejto priehľadnej hmly sa odrazu vynára právny zástupca spoločnosti. Jarmile píše, že nový nájomca bytu ho poveril, aby ho zastupoval. Jarmila sa má z bytu vysťahovať, lebo už nemá k nemu nijaký nárok a nemá nárok ani na nijakú bytovú náhradu. Právny nárok na byt má len nový nájomca. Pán právny zástupca na záver uvádza aj to, že keď sa Jarmila okamžite z bytu nevysťahuje, tak nový, právoplatný nájomca, je oprávnený, aby ju vysťahoval svojpomocne. Ešteže nedodal, že s mužmi bez krkov.

Od strachu sa Jarmila z bytu dobrovoľne vysťahovala. Uchýlila sa do nového nájmu v inom byte. Slzy sa jej tisnú do očí, ako tak ľahko mohla prísť o družstevný byt, ale už bolo neskoro.

Trpké spomienky

„Z požičaných peňazí som musela ešte platiť poplatok u notára a 5.000 korún členské za nového nájomníka, ktorý sa nasťahoval tam, kde som dlhé roky bývala. Zrejme som za neho zaplatila členské do družstva, lebo keď chcel byť v družstevnom byte, musel byť aj členom družstva. Ešte dobre, že som dlžobu za matku vyplatila. Jedine to ma drží nad vodou,“ spomínala si pani Jarmila.

Peniaze, ktoré poslala spoločnosti v rámci splácania úveru, či pôžičky, už naspäť nedostala. Môže zabudnúť aj na byt, ktorý je vzdialený od hlavného mesta Slovenska iba 50 kilometrov a dnes môže mať hodnotu, podľa starého, viac ako milión korún.

Nový nájomník bytu, v ktorom kedysi bývala jej veľkoryso dal peniaze na tri mesiace nájomného v novom, teda v inom byte.

O tom, čo bude potom, nemá pani Jarmila ani najmenšiu predstavu.

(Nabudúce: Porazený víťaz)