Nocľaháreň nevyužívajú. Radšej spia v starom, zničenom dome

Mestá sa v týchto mrazoch rôznymi spôsobmi snažia pomôcť tým, ktorí sa vlastným aj nevlastným pričinením ocitli bez strechy nad hlavou. Otvárajú nocľahárne, ubytovne, stanice sa na noc nezamykajú, stavajú sa pre nich stany, rozdávajú sa čaje, polievky aj ohrievacie náplaste.  My sme po včerajšej návšteve v nocľahárni pre bezdomovcov chceli priniesť reportáž, ako prežívajú tieto veľké mrazy tí bezdomovci nášho mesta, ktorí nevyužívajú možnosť byť ubytovaní v teple. Podľa informácii sa niektorí zdržujú v starom dome za kaštieľom.  Keď sme prišli na dané miesto, bolo všade ticho, štekal len havino. Až na naše zavolanie sa otvorili plechové dvere a  z tmavej miestnosti vyšiel von muž. Povedali sme mu, že sme sa prišli opýtať ako prežívajú tento mrazivý čas. Povedal : „ Dá sa.  Sme oblečení, čo to vypijeme. Vnútri si  kúrime ( pozn. : za domom boli poukladané palety, ktoré pília ). Sme tu traja. Ja a jedna pani so synom „ Keď sme ale vybrali z tašky kameru, aby nám to všetko porozprával aj na ňu, okamžite sa otočil so slovami : Netočte ma,  nechcem byť medializovaný.  Nepomohlo ani presviedčanie, že jeho tvár môže zostať v anonymite. Okamžite zabuchol za sebou plechové dvere a viac nevyšiel von. Pri natáčaní okolia domu sem prichádzal ešte jeden človek. No aj ten len pozdravil ani nezdvihol oči a vbehol dovnútra. Možno sa za svoju situáciu hanbia alebo možno nechcú, aby sa o nich rozprávalo. No jedno je isté, v týchto dňoch to nemajú ľahké.