Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 17. 12. 2017, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Prenájom priestorov na podnikanie
Označenie inzercie
Ponuka práce
Označenie inzercie
ZARAZ Jazyková škola
Označenie inzercie
Afrikola
Označenie inzercie
Zaraz - jazykova skola
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
ZARAZ Jazyková škola
Označenie inzercie
Vysivanie na textil
Označenie inzercie
Expedicia 100. vyrocie VOSR Petrohrad
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
ŠKOLA DEMOKRACIE
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Minulosť, na ktorú nesmieme zabudnúť

Monika MajkováDátum12. 11. 2013 14:00:39TémaHistória
200

Deň vojnových veteránov si svet pripomína v deň výročia ukončenia 1. svetovej vojny. Prímerie po štvorročnom krvavom konflikte bolo podpísané 11. novembra 1918 v Compiégne vo Francúzsku. V niektorých krajinách nazývajú Deň vojnových veteránov aj ako Deň červených makov. V roku 1920 totiž prijali vojnoví veteráni kvet červeného maku za symbol spomienky na vojnové hrôzy.

 

Včera, dňa 11. 11. 2013 o 11.11 hod. sa konala pietna spomienka na vojnovom cintoríne v Petržalke v Kopčanoch.

Minister obrany SR Martin Glváč pri príležitosti Dňa vojnových veteránov jednému z dvoch posledných žijúcich vojnových veteránov, ktorí bojovali v západnom odboji pánovi Milanovi Píkovi odovzdal pamätnú medailu I. stupňa (zlatú). Pamätnú medailu III. stupňa (bronzovú) si z rúk ministra prevzala pani Ailsa Domanová, vdova po účastníkovi národného boja za oslobodenie v rokoch 2. svetovej vojny.

Náčelník Generálneho štábu OS SR Peter Vojtek s ministrom obrany Martinom Glváčom pri tejto slávnostnej príležitosti ocenil medailou aj známeho reportéra a fotografa Miroslava Košírera, ktorý sa dlhodobo stará o vojnový bunker BS 8 a stal je zakladateľom tradície obnovy historických bunkrov v Bratislave.

 

 

Nahliadnime do faktov a oficiálnych materiálov.

Na vojnovom cintoríne v Petržalke - Kopčanoch je pochovaných 331 vojakov deviatich identifikovaných národností. Vznikol v priebehu 1. svetovej vojny, v roku 1916 ako doplnok vojenského lazaretu, kde ležali väčšinou ťažko ranení vojaci Rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán.

Od roku 1916 tam boli pochovávaní vojaci, ktorí zomreli v Posádkovej nemocnici Bratislava alebo v bratislavskej Divíznej nemocnici. Vojenský cintorín bol podľa dostupných materiálov dokončený pravdepodobne okolo roku 1922 a bol v správe Posádkového veliteľstva Bratislava.

Slovenská a česká národnosť nie je rozdelená, vojaci majú uvedenú spoločnú československú národnosť (122). Ďalšie národnosti: maďarská (53), juhoslovanská (51), rumunská (43), rakúska (16), ruská (15), talianska (11), poľská (11), nemecká (3) a u ďalších pochovaných vojakov nebola identifikovaná národnosť (6).

 

Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných 7942 vojnových veteránov, z toho 1332 bol priznaný štatút vojnového veterána 2. svetovej vojny, z nich žije už iba viac ako 400. Novodobých veteránov bolo zaregistrovaných cca 6610, z ktorých už asi 60 nežije.

 

Kto je Milan Píka ?

 

Milan Píka sa narodil 28. júla 1922 v Hraniciach na Morave ako syn dôstojníka Heliodora Píku a Márie Píkovej. Po obsadení Čiech a Moravy nemeckou armádou narýchlo ukončil štúdium a s matkou za pomoci odboja ušli do Rumunska, odkiaľ boli prepravení loďou do Francúzska. Niekoľko mesiacov žili v Paríži. V tomto období sa Milan pokúsil prvýkrát narukovať do tvoriacich sa Česko-slovenských jednotiek vo Francúzsku. Do armády ho však neprijali kvôli jeho nízkemu veku, a tiež preto, lebo nemecké jednotky sa stále približovali. Vďaka plukovníkovi Berounskému sa mu podarilo odísť do Veľkej Británie, kde vstúpil do anglického letectva a kde neskôr zložil aj maturitnú skúšku. Požiadal o zaradenie do leteckého kurzu. Chcel sa stať navigátorom, no zdravotná prehliadka odhalila jeho vrodenú očnú chybu a tak nemohol byť zaradený k lietajúcemu personálu. V roku 1944 sa stal pobočníkom veliteľa Československého doplňovacieho strediska v Cosforde, kde pôsobil až do konca vojny.

Po skončení vojny sa vrátil späť do vlasti a začal študovať právo na Karlovej univerzite. Zostal v armáde a bol pridelený na Krajský vojenský súd do Prahy, kde si začal pomaly uvedomovať, že to, čo sa v povojnovej republike deje, nie je celkom v poriadku. Po puči v roku 1948 bol jeho otec zatknutý, čo malo za následok jeho preradenie na správne oddelenie Ministerstva obrany. Onedlho bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou aj on. Súdili ho spoločne so skupinou generála Mrázka. Bol obvinený z prípravy únosu otca do zahraničia. Pre nedostatok dôkazov a po zásahu prezidenta Klementa Gottwalda bol zbavený všetkých obvinení. Napriek tomu ho degradovali z kapitána na vojaka, vyhodili z Karlovej univerzity, vykázali z Prahy a za trest mal na rok nastúpiť do Jáchymovských baní. Vďaka manželkinmu otcovi, doktorovi Milanovi Polákovi, do Jáchymova nenastúpil a odsťahoval sa do Bratislavy. Nebol potrestaný väzením, ale stratou občianskej cti a ďalšieho uplatnenia v živote.

O príprave otcovej popravy bol telefonicky informovaní v marci 1949. S manželkou ihneď odcestoval do väznice Bory v Plzni a strávil s otcom jeho poslednú noc. Nikdy sa nezmieril s pošpinením otcovho mena a po uvoľnení v roku 1968 požiadal o obnovenie procesu. Proces bol obnovený a starý rozsudok zrušený, pričom generála Heliodora Píku zbavili obvinení a vrátili mu všetky hodnosti a vyznamenania. Napriek tomu však súd neurčil vinníka za krivé obvinenia. Po nástupe normalizácie bolo jeho úsilie očistiť otcovo meno spomalené. Úplne sa mu to podarilo až po roku 1989.

Milan Píka bol za svoju účasť v národnooslobodzovacom boji z rokov 2. svetovej vojny vyznamenaný rôznymi vyznamenaniami. V roku 2004 mu bolo priznané postavenie vojnového veterána a v roku 2008 bol vyznamenaný aj Jeho Veličenstvom britskou kráľovnou Alžbetou II. Pri príležitosti významného životného jubilea – 90 rokov ho náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl SR ocenil Pamätnou medailou náčelníka Generálneho štábu OS SR I. stupňa (zlato).

Mila Píka žije v súčasnosti v Bratislave. Na Slovensku, ako sám hovorí, našiel nový domov. Vysvetľuje, že vlastne Slováci mu zachránili život. Prijali ho tu, hoci bol príslušníkom západného odboja pod anglickým velením RAF a mal prívlastok „syn zradcovského generála“. Neskôr mohol študovať ekonómiu na univerzite v Bratislave. Opakuje, že to, ako ho prijali na Slovensku, by v Čechách nezažil a na Slovensku zostane žiť do konca života.

 

 

 

Kto je Ailsa Domanová ?

 

Ailsa Domanová je vdova, narodila sa vo Veľkej Británii v grófstve Essex. Počas druhej svetovej vojny pracovala pre Červený kríž. Tu sa zoznámila s poručíkom, výsadkárom Alexandrom Domanom. V roku 1947 major Doman prišiel so svojou manželkou pracovať do Prahy. Prevrat vo februári 1948, politické čistky a prenasledovanie celkom zmenili život Domanovcov. Kruté podmienky však hrdú a nepoddajnú Britku nezaskočili. Snažila sa spoznať národ a kultúru novej krajiny a byť prospešná ľuďom aj tým, že ich učila svoju rodnú reč a zoznamovala ich s britskou kultúrou. Dlhé roky zastávala post neoficiálnej veľvyslankyne Veľkej Británie na Slovensku, ktorá nezištne a obetavo pomáhala tým, ktorých najviac zasiahlo politické prenasledovanie – slovenským vdovám a manželkám veteránov západného odboja. V roku 2006 dostala ako jediná dáma so slovenským občianstvom z rúk Alžbety II. Štátne vyznamenanie Rad Britského impéria za služby veteránom II. Svetovej vojny a za osobný prínos k formovaniu bilaterálnych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskou republikou. Ailsa Domanová bola tiež iniciátorka pamätníka účastníkom západného odboja, ktorý v roku 2003 odhalili na Šafárikovom námestí v Bratislave. 1 januára 2007 ju prezident Slovenskej republiky vyznamenal Rado Bieleho dvojkríža III. Triedy za celoživotné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vzťahov.

 

 

Symbol červeného maku

 

Vojnoví veteráni v roku 1920 prvýkrát prijali červený mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy. Myšlienkou pre vznik tejto tradície sa stala báseň kanadského lekára Johna McCrae. Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, bolesť a útrapy ranených vojakov sa ho hlboko dotýkali. Svoje pocity vkladal do básní. Bolesť nad stratou priateľa a bývalého žiaka opísal v jednej z nich, „In Flanders fields“. Stala sa inšpiráciou vytvoriť z kvetu červeného maku symbol Dňa vojnových veteránov, ktorý sa dnes používa vo väčšine demokratických krajín sveta.


Fotogaléria k článku:

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

Zobraziť všetky fotografie
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko


Skryť všetky fotografie

Video k článku:


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹
Jozef | 13-11-2013 10:12:06
P.S.
takze su to uz dva roky

http://www.seredonline.sk/clanky/sutaz-na-umiestnenie-pamatnika-obetiam-1-svetovej-vojny/
Jozef | 13-11-2013 10:09:11
Skoda, ze sa pri tejto prilezitosti nezobudili aj nasi tatkovia mesta a konecne neopravili a nepremiestnili na dostojne miesto pomnik 128 obyvatelom Serede, ktori sa z tejto vojny uz domov nevratili.
Pokial sa dobre pamatam, tak niekedy pred rokom dokonca bola vyhlasena aj sutaz o umiestnenie tohoto pomniku.
A tuto vyhrali M. Motycak spolu s I. Sklenarom.

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Optik MORVAY AKCIA
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Pridať komentár
iLieky
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Reporteri
Označenie inzercie
Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
LIDL
Označenie inzercie
Kominar DUBA
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
-4°
C
92%
Severozápa 3 km/h
08:34
16:59

Ned

H

3°/-1°

Pon

H

2°/-3°

Uto

B

1°/-2°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
KomentárAnonym Pred 4 hodinami:
Podnikateľ exposlanec Marián Sidor patrí medzi žiadateľov o zmenu územného plánu. Vo videu predstavuje ich zámer na ubytovanie stoviek až tisícov pracovníkov v areáli bývalej NHS
Komentárvideo Pred 6 hodinami:
Šintavská "celebrita" Holička utekal aj pred kamerou a otázkami redaktorky TV Markíza - v REFLEXe na TV už dnes popoludní
KomentárAle ale Pred 6 hodinami:
Muž, ktorý sa mal sa vyhrážať policajtom po zákroku v Opoji smrťou sa prihlásil sám na polícii
KomentárAnonym Pred 6 hodinami:
Domové prehliadky vykonané pravdepodobne v súvislosti s incidentom, pri ktorom bol zastrelený Ján G. z Vinohradov nad Váhom
KomentárJana Pred 6 hodinami:
Mimoriadna udalosť v obci Opoj: Policajti PMJ museli použiť služobnú zbraň, jeden z podozrivých streľbu neprežil
KomentárAnonym Pred 7 hodinami:
Nadránom v obci Opoj polícia vykonala zákrok proti podozrivým z trestnej činnosti, pri ktorom bol zastrelený Ján G. zo známej "bankomatovej mafie". - AKTUALIZOVANÉ
Komentárzakon sa ide menit Pred 9 hodinami:
Nútené práce uložené Mestom Sereď príslušným VZN napadol JUDr. Ladislav Skubeň na Generálnej prokuratúre
KomentárObcan 333 Pred 9 hodinami:
Poslanci začali rokovať - bod o zmene Územného plánu mesta bude o 13:00 hodine - AKTUALIZOVANÉ
Komentárreflex relacia Pred 17 hodinami:
Starosta Holička pred redaktorkou TV Markíza zbabelo ušiel
Komentárpostreh Pred 20 hodinami:
Videozáznam z 9. zastupiteľstva v obci Šoporňa
Komentárgulak Pred 20 hodinami:
"Pochod čertov" v Piešťanoch v nedelu asi nebude. Poslanci tvrdia, že "postavy demonov posobia velmi realisticky" a je to tiež "otazka bezpecnosti a ochrany pred ujmou psychickou ci fyzickou"
KomentárTyrone Včera:
Adrian Macho sa oficiálne ujal vedenia obce Šoporňa
KomentárLen 4tisic? Včera:
Väčšinu poslancov MsZ a primátora Tomčányiho diskusia o veciach verejných pre občanov nezaujímala.

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign