Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 16. 11. 2018, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
INFOSLOBODA Transparentnosť v samospráve
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Vojenská posádka bola a je dodnes súčasťou histórie mesta Sereď

24

Dnes sa v obradnej sále Mestského úradu konala prednáška Ing. Ludvíka Doležela na tému História vojenskej posádky v Seredi.  Prednáška sa konala v spolupráci s Mestským múzeom v Seredi a občianskym združením Vodný hrad.

Ing. Ludvík Doležel | V roku 2013 oslávi mesto Sereď 700 rokov písomnej zmienky o svojej existencii. Regiónu a mestu samotnému sa v jej sedemstoročnej histórii nevyhli vojenské konflikty a vojnové ťaženia. Región bol aj v mierovej dobe súčasťou strategických plánov vo vojenských dokumentoch novodobej histórie. Zrejme preto bola a je dodnes vojenská posádka súčasťou histórie mesta.Vojenská prítomnosť je v meste Sereď doložená písomne už v samotných počiatkoch existencie mesta v súvislosti s vodným hradom Šintava a jeho významnou geografickou polohou na križovatke obchodných miest – kráľovskej Českej ceste po súši a vodnou tranzitnou cestou - brodom cez rieku Váh. Veľa toho však o živote vojenskej posádky z tej doby nevieme. Vždy však jej prítomnosť súvisela s obranou územia, ochranou majetku a obyvateľstva pred nájazdníkmi. Vojsko, v súvislosti so šintavským hradom, poznačené storočnými vojenskými udalosťami, ktoré vrcholia porážkou Turkov u Viedni v r. 1863 a bojom Františka Rákocziho II. proti Habsburgovcom, sa objavuje v historických dokumentoch a archívoch. Jediným svedectvom zostal dnes v meste názov ulice Vojanská, v dávnej minulosti osídlená hradnými služobníkmi, remeselníkmi a vojakmi.

Nebývalý rozvoj vojska v 18. storočí bol charakteristický pre vznik stálych a pravidelných armád. Vojenské posádky zaznamenávame v strategicky významnejších mestách : Bratislave, Komárne, Nitre, čo zodpovedalo i značným výdajom na armádu. V novodobej histórii bola prítomnosť vojenskej posádky v regióne spojená predovšetkým s obranou štátneho územia, obnovou povojnového hospodárstva zeme a pomoci obyvateľstvu v krízových situáciách vplyvom prírodných katastrof.

Prvá zmienka o o vojenskej posádke v Seredi sa objavuje v súvislosti s koncom 1. sv. vojny a vznikom Československa v roku 1918. Nová republika po rozpade Rakúsko –Uhorska  musela reagovať na blízkosť štátnej hranice s Maďarskom. Len dve desaťročia uplynuli  v mieri a znova prišla katastrofa pre ľudstvo – 2.svetová vojna.  V priebehu vojenských rokov je v Seredi dislokovaná vojenská posádka ako súčasť armádnych zložiek 1. Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. Ako nemý svedok a trvalou stopou v katastri mesta zostali kasárenské objekty z roku 1938 a staré kasárne, ktoré v rokoch 1940-1945 boli pracovným táborom pre židovské obyvateľstvo. Vojenská posádka bola dislokovaná v Seredi i po skončení 2. sv.vojny a zostala organickou súčasťou mesta dodnes i keď s trvale sa meniacou štruktúrou a účelom jej využitia.

Jubileum mesta bude 68. rokom mierového života mesta a jeho vojenskej posádky. V povojnovom období tvoria vojenskú posádku útvary a jednotky ženijného vojska. Zloženie útvaru, počet a úlohy vojenskej posádky prešli v týchto rokoch radou zásadných zmien, v súvislosti so zmenami vojensko-politickými a spoločenskými.  V propagačnej brožúrke pre turistov a návštevníkov mesta sa o vojenskej posádke nedočítame. Pokiaľ prichádzate do Serede od Trnavy, ešte pred vjazdom na trnavskú cestu, uvidíme po ľavej strane cesty v poliach rozsiahly komplex budov, ktorých oplotenie tvorí ľavú stranu ulice Kasárenská, pokračuje po jej ľavej strane smerom do mesta a stáča sa na sever vedľa siete koľajníc železničnej stanice mesta Sereď. Kasárne.

V povedomí obyvateľov mesta ako „nové“ a „staré“ kasárne. V tých nových je nových je sídlo  dnešnej vojenskej posádky, jej ubytovacie priestory a cvičisko. Vojenskú posádku tvorí ženijný útvar ozbrojených síl SR. V objekte starých kasární bude Múzeum holokaustu. Ešte pred 25 rokmi tvorili vojenskú posádku ďalšie rozsiahle lokality na východnom okraji mesta pozdĺž pravého brehu rieky Váh. Cestou ku campingu pri každodenných prechádzkach romantickou prírodou pozdĺž rieky musíme dnes prejsť okolo schátraného betónového oplotenia, za ktorým sa nedá nevšimnúť si rozsahom skromnejší komplex budov a cvičisko, nad ktorými zjavne víťazí zub času a bujná vegetácia. Opustené kasárne jedného z útvarou posádky, ktorá okrem spomínaných lokalít, disponovala ďalšími vojenskými objektami v Brestovanoch, Veľkej Mači a Komárne. 

Život vojenskej posádky bol pre občanov mesta trochu obklopený tajomstvom. Bolo to umiestneným kasárenských objektov a cvičísk na okraji mesta, za oplotením a výstražnými tabuľami, zjavná neprístupnosť bola znásobená strážnymi stanoviskami s obchádzkami s 24- hodinovým režimom stráženia. K cvičeniu mimo objekty vyrážali jednotky a útvary do vojenských priestorov, s ich určením a možnosťami v prípade vojenského konfliktu bol oboznámení len úzky okruh ľudí, viazaných mlčanlivosťou. V prvých povojnových rokoch je práve nezmieriteľnosť Maďarska s novým usporiadaním Európy a vytýčeným priebehom štátnych hraníc dôvodom prítomnosti ťažko formujúcej sa československej armády k ochrane hraníc.

Preto dnes, s odstupom času môžeme pôsobenie vojenskej posádky v meste vyjadriť výstižne: „bola určená chrániť a pomáhať“. Po skončení aktívnej služby a zavedení plnej profesionalizácie armády zostalo v meste veľa pamätníkov, dnes už vo výslužbe, ktorí vojenskému povolaniu venovali celý svoj produktívny život v dobách, kedy prvoradá bola práca pre vlasť a spoločnosť a až potom bola rodina a súkromie. V Seredi a okolí dnes žijú stovky občanov, ktorí v útvaroch miestnej posádky pracovali ako vojaci z povolania, občiansky pracovníci vojenskej správy alebo absolvovali vojenskú základnú službu. Sú živými svedkami jej novodobej histórie a spomienky sú pre nich druhou prítomnosťou. Pripomenúť si ich prácu a spoločenskú angažovanosť v meste, aj keď len v zlomku 700-ročného jubilea, je povinnosťou i k tým, ktorí sa jubilea už nedožili. V histórii vojenskej posádky pokračujú ich nástupcovia – opäť ženijný útvar Ozbrojených síl SR. Dnes už v nových spoločenských podmienkach suverénneho štátu Slovenskej republiky a úplne zmenenej vojensko-politickej situácii vo svete, s novými úlohami a zameraním. Stále však tvoria neoddeliteľnú súčasť mesta a jeho občianskej spoločnosti. Pre dnešnú generáciu príslušníkov vojenskej posádky, budú možno spomienky minulých generácií užitočnou inšpiráciou pri vlastnú prácu, vzťahy s mestom a jeho občanmi.

_____________________________

História ženijných útvarov v Seredi sa začala písať hneď po skončení  2. svetovej vojny už  v máji 1945 bola ČSR rozdelená na štyri vojenské oblasti . Na Slovensku bola vytvorená vojenská oblasť 4 so sídlom v Bratislave, ktorej podliehala ženijná brigáda 4 v Komárne. Rozsiahla reorganizácia čs. armády prebehla v roku 1947, v rámci ktorej sa ženijná brigáda 4 zredukovala na ženijný prápor 4 ( mal tri ženijné a jeden náhradný prápor ) a zároveň sa presťahovala do Bratislavy.

64. Ženijný prápor ( predchodcom bol ženijný prápor 4 ) bol dislokovaný do Serede v auguste 1949 z jedného práporu 4. Ženijného práporu z Bratislavy a 1.11.1950 bol prečíslovaný na 64. Ženijný prápor. Prvým veliteľom pluku bol pplk. Ing. Václav Zvozil. V rokoch 1950-1951 sa 64. ž.p. podieľal na odmínovacích prácach na východnom Slovensku.

V rokoch 1951 – 1953 bola zriadená pri 64 ž.p. škola na dôstojníkov v zálohe ženijného vojska, ktorá sem bola premiestnená zo ženijného učilišťa z Litoměříc. Veliteľom školy bol pplk. Ľudovít Hrušovský.

V rokoch 1956-1958 bol 64. Ženijný prápor povýšený dňom 1.10.1956 na 64. ženijnú brigádu a jej veliteľom sa stal pplk. Ing. Jozef Brož.  V auguste 1958 bola brigáda opäť reorganizovaná na 64. Ženijný prápor, ktorý bol 31.1.1964 zrušený.

V lete 1967 sa 6. ženijný  stavebný pluk v Rokytnici v Orlických horách presťahoval do Serede a bol premenovaný na 6. ženijný pluk. Veliteľom pluku bol v tejto dobe pplk. Ing. Jaroslav Ševela.

V roku 1969 bolo zriadené u 6. ženijného pluku výcvikové stredisko ženijného vojska, v ktorom boli pripravovaní poddôstojníci a špecialisti pre celú ČSĽA.

V roku 1976 je  6. ženijný prápor premenovaný na 6. Ženijnú brigádu. Prvým veliteľom brigády sa stal bývalý veliteľ 6.ž.p. Ing. Ludvík Doležal.

Dňa 1.1.1990 bola 6.ž.b. reorganizovaná a vzniklo z nej 6. výcvikové stredisko stredisko ženijného vojska Sereď veliteľstva východného vojenského okruhu.

Dňa 1.11.1992 bolo reorganizované na 3. ženijnú brigádu. V roku 1995 začala transformácia ASR a 3.ž.b. bola reorganizovaná dňa 1.1..1995 na 5. Ženijnú základňu.

Od roku 1996 pôsobila v Seredi 1. základňa  ženijného technického materiálu – veliteľom bol pplk. Ing. Ján Sekereš., ktorá bola v podriadenosti Veliteľstva domobrany so sídlom v Topoľčanoch. Základňa bola zrušená 30.9. 2001.

K 1.10.2001 bola 5. ženijná základňa zreorganizovaná a vznikla Výcviková základňa ženijného vojska – veliteľom bol plk. Ing. Stanislav Nováki. VZŽV bola zrušená 31.12.2004.

Keď bol v roku 2001 prijatý MODEL 2010, bol dňa 1.7.2002 v Seredi vytvorený ženijná prápor Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky ( žpr PS OS SR ) VÚ 1049. Prvým veliteľom žprSR bol plk. Ing. Ondřej Novosad.  Ženijný prápor bol dňa 1.10.2004 zreorganizovaný a veliteľom sa stal pplk. Ing. Ján Dreveňák. Od 1.4.2006 do 23.12.2010 bol veliteľom ženijného práporu PS OS SR pplk. Ing. Miroslav Marcin. Zatiaľ posledným veliteľom ženijného práporu je od dňa 1.2.2011 pplk. Ing. Ľubomír Mrváň.

V tradícii ženijného vojska v súčasnosti pokračuje tento ženijný prápor pozemných síl, ktorý vznikol na základe nariadenia náčelníka GŠ dňom 1.7.2002.


Fotogaléria k článku:

24
Autor: Iveta Tóthová
24
Autor: Iveta Tóthová
24
Autor: Iveta Tóthová

Zobraziť všetky fotografie
24
Autor: Iveta Tóthová
24
Autor: Iveta Tóthová
24
Autor: Iveta Tóthová

24
Autor: Iveta Tóthová
24
Autor: Iveta Tóthová
24
Autor: Iveta Tóthová

24
Autor: Iveta Tóthová
24
Autor: Iveta Tóthová
24
Autor: Iveta Tóthová

24
Autor: Iveta Tóthová

Skryť všetky fotografie

Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹
VladoL | 08-11-2018 11:21:04
Slúžil som tu v rokoch 81-83 u pplk.J.Bátoru a npor.Tótha G. Môžem s istotou povedať, že dnešnej mládeži vojna chýba! Musím sa hanbiť čo a ako mladí myslia, ako sa prikláňajú na stranu ludí ktorí oslavujú fašizmus. Ako zábavu majú naháňať sa po lesoch a lúkach a hrať sa na vojakov a "brancov" a nemajú poňatia a čom vojna je, myslím tým vojnový konflikt. Zaveďme povinnú vojenskú službu a nebudú mať takéto primitívne myslenie a chuť sa len hrať na vojakov. My sme na ZVS boli učení zodpovednosti a láske k národu. K čomu sa prikláňa dnešná mládež? K hlúposti a primitívnosti, nenávisti. Je to smutné. Ťažko sa mi čítajú riadky o tom, ako odchádzajú naši bývalí kolegovia, velitelia. Preto želám aspoň tým ktorí sú ešte, veľa zdravia.S pozdravom Vlado L.
Petr B. | 16-01-2018 20:40:17
Sloužil jsem zde v letech 76 - 79 u pátého praporu. Rád vzpomínám, později jsem se již nesetkal s ideálnějšími podmínkami. Pan plukovník Ing.Doležel mi utkvěl v paměti pro svou inteligenci, slušnost jako příklad pro mou další existenci v armádě. Stejně jako mí tehdejší velitelé praporu pplk Bátora a plk Ing.Zelený.
s.i.n. | 15-11-2015 22:09:58
KOMENTÁR PORUŠIL PRAVIDLÁ DISKUSIE
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
pre rotny | 15-11-2015 21:26:39
Takych utvarov bolo na Slovensku viac ;-)
rotny | 15-11-2015 21:16:02
sluzil som tam v 92.kvalitna zasivaren,na cviceni som strielal zo samopalu len raz,aj to som smel vystrelit len 3 naboje.afganske deti strielaju viac za den.motto kasarni,co najlepsie sa zasit,nieco popit,popripade nieco slohnut.elitna jednotka by nas vystrielala do 20 minut a to niektory by umreli od strachu zvysok by nevedel ani samopal v rychlosti pouzit.naozaj sa pytam k comu to bolo dobre?
dusn 1975 | 14-11-2015 04:27:37
sluil som tu v 1994,utvar 8006 velitelom bol este len major sekeres.ale ako velitel mi pripadal ako dostojnik SS.as po rokoch som zistil ze ide o byvale lagre.ale mam dodnes kamaratou a opcas sa aj stretneme.




Erich | 29-04-2012 23:12:24
Sem-tam každý musí byť za osla, dnes sa to ušlo mne (zaslúžene). Nevšimol som si, že prednášajúci je čech. Zrejme som dosť zdeformovaný tým, že som videl množstvo dokumentov vytvorených s automatickou korektúrou zapnutou v českom jazyku. Ešte raz sa ospravedlňujem.
Sereď | 28-04-2012 21:55:30
Nie je ten Erich vysokoškolák?
pre Ericha | 28-04-2012 20:49:12
tak ja teda neviem mily Erich ci si taky pribrzdeny alebo to tu cely cas hras ked netusis preco je v prezentacii napisane "Město Sereď" ...
Erich jediny ty sa tu mozes hanbit za svoj komentar!
anonym | 28-04-2012 20:24:04
Pokiaľ bol v Seredi vojenský útvar s niekoľkými stovkami mladých chlapcov bolo v Seredi veselšie, dievčatá šťastnejšie, urobilo sa v meste veľa dobrej a prospešnej roboty za pomoci VÚ aj ich techniky. Akcie "zveľadovania" za pomoci vojakov si mnohí ešte pamätáme, čo sa týka života,možno bol rušnejší, mesto bolo plné zelených uniforiem a dnes mesto spí. Tí vojaci tu chýbajú.
Erich | 28-04-2012 20:11:06
Ak by som ja išiel robiť prezentáciu a v hlavnom nadpise mám chybu "Město Sereď", asi by som sa dosť hanbil.
Gabriela Vyhlídalová | 28-04-2012 16:47:10
So záujmom som si prečítala článok,ktorý nám priblížil dávnu i nedávnu históriu Serede.Táto oblasť ma nikdy veľmi nezaujímala,ale ďakujem za pútavý výklad histórie aj z tejto oblasti.
shelley | 28-04-2012 13:27:01
Tak tí Rusi boli aspoň niečo dobrí, Jozef.
JOSEF 1948 | 28-04-2012 00:28:48
Sloužil jsem u 06.Došel v r.1968.Jsem tu ješte. Manželce rikam - nebýt Rusu tak si ťe nevemu. V pohode kain problem.
8216 | 27-04-2012 23:44:30
služil som v seredi, vačšinu ludí poznám,niektorí boli(su) normalni,ale niektorí totalne vymletý.dobru noc
tak si to upresnime | 27-04-2012 21:48:07
...ktoré vrcholia porážkou Turkov u Viedni v r. 1863 ???
spravne ma byt rok -----1683-----
Marián | 27-04-2012 21:41:57
To bol príspevok za všetky drobné, guma. Dám ti radu, ak máš napísať hovädinu, nepíš nič. Niekto tam má otca, niekto deda a ty si sa ukázal ako čistý debil. Predpokladám, že už máš dosť rokov, aby si mal úctu k starším, nech sú akíkoľvek. Ale zdá sa, že kroky v hlave, že prichádza rozum, si nedostal /tipujem/ ani po 40-tke.
guma | 27-04-2012 21:24:51
KOMENTÁR PORUŠIL PRAVIDLÁ DISKUSIE
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
martuska2910 | 27-04-2012 21:14:53
Po dlhšej dobe som na fotografiách objavila jednu stratenú osobu, ale sa moc nezmenil, len rôčky mu pribudli.

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Optik MORVAY AKCIA
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Pridať komentár
iLieky
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Reporteri
Označenie inzercie
Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
Kominar DUBA
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
KomentárObcan Pred 25 minútami:
Zápisnica a uznesenie z riadneho zasadnutia OZ v Šintave konaného dňa 29.10.2018
Komentáruž to vidím Pred 3 hodinami:
LEPŠIA OCHRANA PRE OHLASOVATEĽOV?
KomentárOlíwia Pred 10 hodinami:
A ako to včera dopadlo?
KomentárPre a už je to tady! | 15-11-2018 061430 Pred 13 hodinami:
AKTUÁLNE: Havária na R1 a odstavená premávka v smere na Nitru
KomentárMudrlant Pred 14 hodinami:
Marian Kočner má už na krku piate obvinenie.
KomentárKulturni barbari Pred 15 hodinami:
V Chtelnici nedali na reči, že oprava kaštieľa sú len nesplniteľné sľuby a výsledky sa dostavili.
Komentárpočkám si . . . Pred 16 hodinami:
Z verejných vyjadrení poslanca Naháckeho behá človeku mráz po chrbte
KomentárPre vsak ty sa Pred 19 hodinami:
Budú šopornianski poslanci rokovať o novej výstavbe v Šoporni?
KomentárResumé Pred 21 hodinami:
Šialené povolebné divadlo, čo sa dialo dnes po voľbách.
Komentárpre anonym Pred 22 hodinami:
V Brunovciach po voľbách pálili účtovné doklady v starom sude a na dvore materskej škole v prítomnosti detí.
Komentárto bol deň! Včera:
Seredskí a Trnavskí hasiči zasahovali v noci pri požiari autobusu na R1 - AKTUALIZOVANÉ
Komentárkostlivec Včera:
Bývalý predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš sa nedostavil na súd vo veci vyplatenia odmien bývalému vedeniu piešťanského letiska
Komentárcestovať Včera:
Na bratislavskej Hlavnej stanici sa včera vykoľajil vlak
KomentárBrano Včera:
Pozvánka na stretnutie s kandidátmi
Komentáranonym Včera:
"Voľby nerozhodujú voliči, ale tí, ktorí počítajú hlasy" - J.V.Stalin
Komentáranonym Včera:
Policajti zadržali osoby podozrivé z krádeží a podvodov na senioroch
KomentárČepenský separatista Včera:
Polícia kukláčov na akciu do sociálnych bytov v Seredi musela doviesť autobusmi
KomentárKravicka Predvčerom:
Adoptovať kravičku si môžete aj vy
KomentárPre z druhej strany Predvčerom:
Polícia obvinila Slováka za účasť na bojoch na území Ukrajiny
KomentárPavol Kurbel Predvčerom:
Poďakovanie

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign