Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 19. 12. 2018, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
INFOSLOBODA Transparentnosť v samospráve
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Hornáková: Nájsť úspešnú Rómku v súčasnej slovenskej literatúre? Nemožné…

200 Erika Hornakova
Predstavujeme: Erika Hornáková, rómska spisovateľka
Hornáková: Nájsť úspešnú Rómku v súčasnej slovenskej literatúre? Nemožné...
Erika Hornáková        25. 9. 2012  |  RPA  |   Volám sa Erika Hornáková a som Rómka. Narodila som sa na Myjave, mám 37 rokov a vyrastala som s dvoma súrodencami. Neskôr som sa odsťahovala k môjmu budúcemu manželovi do Kopaníc a po siedmich rokoch sme sa zobrali. Bývam v lone nádhernej prírody. Mojou prácou je chov, mám malú farmu a napriek tomu, že som vyskúšala rôzne práce a niekedy naozaj atraktívne, uvedomila som si, že mojim poslaním sú zvieratká a príroda. A tak som si založila živnosť a rozhodla som sa, že budem pracovať už len sama na seba. Popri chove zvierat píšem po večeroch romány. Vlastne - písanie ma bavilo už od detstva, milovala som slohy a knihy. Minulý rok som napísala svoj prvý rukopis románu s názvom "Ako čokoláda..." ktorý je o mojom živote. O tom, aké je to byť Rómka, o predsudkoch, ale i o tom, že i medzi bielymi sa nájdu ľudia, ktorí neposudzujú podľa pôvodu či farby pleti. 

Po napísaní môjho životného príbehu som sa rozhodla, že si spravím malý prieskum vydavateľstiev. Oslovila som niekoľké z nich, aby som zistila odozvu na môj rukopis. Na moje počudovanie reagovali dosť rýchlo.

Jeden vydavateľ sa vyjadril, že je to písané formou denníka a úryvky o pocitoch pri písaní boli vraj zbytočné. Myšlienku však hodnotil veľmi kladne a zaujali ho problémy spolunažívania v etnickej skupine. Na záver dodal: ,,Bohužiaľ, nie je to na zverejnenie.”

To ma neprekvapilo, nečakala som, že sa budú biť o príbeh rómskej ženy. Ale záver emailu ma zaujal… Vraj by to chcelo šťastný koniec.:) Nuž podľa toho som vedela, že to nečítal celé, pretože môj príbeh má dej a vôbec nekončí smutne, práve naopak.

Ďalší vydavateľ odpísal, že jedna ich autorka práve píše román na túto tematiku, čiže ma niekto predbehol…Neodolala som a odpísala im, že ak príbehy zo života Rómov píše Rómka, tak je to ok. Nik ich predsa lepšie nenapíše ako Rómka samotná. Máme inú mentalitu a vyjadrovanie, celkový pohľad atď. Trochu som však zapochybovala, kto o nás vlastne píše…

Nasledovalo ďalšie vydavateľstvo, ktoré ma prekvapilo úplne. Podotýkam, že je to dosť veľké a známe vydavateľstvo, preto som ocenila, že reagovali rýchlo. Odpísali, že ide o moje spomienky, až na to, že ich napísala rómska žena, ale iba pre tento samotný fakt nemôžu román vydať. Spomienkami ich doslova ľudia zaplavujú. A teraz čítajte! Vydavateľstvá vydávajú umeleckú a náučnú literatúru, príbehy ľudí niekedy ozajstných osobností a niekedy postáv spod reflektorov. Čitatelia si iné príbehy vraj nekúpia…

Nuž tak mi napadlo, keď mi odpísali, že je to veľmi kultivovane napísané, naozaj to nie je na vydanie? Na vlastnej koži som zistila, ako to majú dnešní autori ťažké, bez rozdielu farby pleti. Ak teda chcú naozaj preraziť so svojim dielom. Ale necítim vôbec sklamanie alebo zlobu. Práve naopak. Vďaka odpovediam viem, že ten môj príbeh je hodný pre vydanie. Ak by nebol, tak by sa k tomu nevyjadrili ani z časti pozitívne.

Hoci nie som žiadna celebrita a ani Rita, nežiarim spod reflektorov, som spokojná žena a za svojimi myšlienkami si stojím. Viem veľmi dobre, že práve my, ženy, si radi prečítame životné príbehy obyčajných ľudí a fakt poznám málo takých ľudí, ktorí čítajú knihy o živote celebrít. Odpovede vydavateľstiev ma preto ešte viac pohnali vpred.:) Vtedy som si povedala, že napísať klasický ženský román nie je žiadna veda, ale napísať o svojom živote je to najťažšie. Na skúšku som teda napísala i ženský román a čuduj sa svete! Ponuka prišla od dvoch úspešných vydavateľstiev. Povedala som si, prečo nie? Ak je toto cesta, aby sa Rómka dostala do povedomie slovenskej literatúry cez ženský román, ktorý nie je o Rómke, tak to využijem. Pretože ten tretí, ktorý im pošlem bude znovu len o Rómke, ženský "rómsky" román. Nájsť totiž úspešnú Rómku v dnešných románoch je nemožné! A úžasné by bolo, keby bol preložený aj do rómskeho jazyka. Nájsť totiž úspešnú Rómku v dnešných románoch je nemožné!

Ako čokoláda

(úryvok z románu)

(úvod)

„Ako čokoláda? Prečo čokoláda?“ spýtal sa ma manžel, keď som sa konečne odhodlala napísať o sebe, o živote obyčajnej ženy. Oprava... nie obyčajnej ženy, ale ženy-Rómky. „Lebo ma to dokonale vystihuje, preto. Ty tomu nerozumieš,“ mávla som rukou a usmiala som sa.

„Načo píšeš o sebe? To radšej napíš to druhé. Písať o sebe je hlúpe,“ pokrútil hlavou.

Nemyslím si, že písať o sebe je hlúpe, ak tým chcete niečo ľuďom povedať. A ak to beriete tak, že to možno pomôže niekomu v hľadaní svojej identity a zaradenia sa do tejto spoločnosti. Niekedy si jednoducho poviete, že niektoré životné situácie  chcete dať na papier, podeliť sa so svojimi  zážitkami s ľuďmi, ktoré si po prečítaní povedia: „Presne viem, aké to je byť Rómom.“ Alebo si niekto biely povie: „Tak takto to prežíva a cíti Róm?“

Mávala som dni, keď som sa cítila šťastná. Povedala som si... mám všetko. Milujúceho manžela, domov, strechu nad hlavou, som zdravá. Toto sa striedalo s obdobím, keď som sa sama seba pýtala, či mi to stačí. Nechcem viac? Je toto skutočne to, čo som chcela v živote dosiahnuť? Napriek tomu, že máme všetko, človek je tvor, ktorému stále niečo chýba. Môžeme mať všetko a predsa nič... až po určitom úseku svojho života objavíme jeho skutočnú hodnotu.

A ja som ju objavila.

Veľmi rada som od detstva čítala knihy a písala poviedky.  Oddávala som sa do ríše fantázie. Bola som vtedy tam, kde som chcela byť, ďaleko od spolužiakov. Niekde, kde nik neriešil to, že mám tmavšiu pokožku, kde sa mi nik neposmieval. Mojim snom bolo raz napísať knihu.

Keď som sa konečne rozhodla, že je načase si splniť svoj sen, sadla som si jedného večera k počítaču, otvorila som si prázdny list a premýšľala som, o čom by to malo byť.

Mala som v pláne napísať román o láske, ktorý začína dosť tragicky. Zrejme by ten začiatok zaujal skôr mužskú časť.

Napísala som pár kapitol a keď som sa pozrela na hodiny, bolo už niečo po polnoci. Na druhý deň som si ich znovu prečítala a začala som hľadať niečo na internete k téme, ako písať knihu, čoho sa vyvarovať. Náhodne som klikla na stránku úspešnej slovenskej spisovateľky a zaujala ma prístupom pomôcť ľuďom, ktorí sa snažia písať.

„Skúsim jej to poslať. Hm?“ spýtala som sa manžela, ktorý prvýkrát v živote čítal môj výtvor na papieri a mal niekedy obrovskú trpezlivosť s mojimi nápadmi, aj keď priznávam, nie vždy boli originálne. Povedala by som... skôr impulzívne, tak ako to my Rómovia občas jednáme.

„To ja neviem, ja sa tomu nerozumiem,“ zasmial sa s iróniou v hlase a naďalej sa oddával odpočinku na gauči.

Keď som email odosielala, povedala som si, že tá osoba mi zrejme ani neodpíše, ale nemala som čo stratiť. K tomu som dačo napísala o sebe, aby mala o mne predstavu. Nemám rada pocit, že neviete, kto je na druhej strane. Ľudia si už i tak nie sú blízki,  ako kedysi.

Potrebovala som vedieť názor cudzieho človeka, niekoho, kto tomu rozumie. Po pár dňoch mi prišiel email a ja som dychtivo čakala, čo odpísala. Príbeh ju zaujal, aj keď nemá veľmi rada detektívky a má akýsi rešpekt pred zlými vecami, ktoré si môžeme nechtiac privolať.

Keď si však prečítala o mne, navrhla mi, aby som začala písať o mojom živote, pretože sa jej zdal zaujímavý spôsob môjho života. Práve komunikácia s ňou a o mne, ma posunula vpred a začala som písať  a tvoriť prvé vety.

Písať o sebe je veľmi ťažké, pretože dávate na papier seba, svoj život. Nie vždy je ľahké napísať celú pravdu, či už kvôli svojej rodine, ktorá sa obáva, aby ste tam nenapísali viac, ako treba, alebo  kvôli priateľom aj  nepriateľom. A tiež aj kvôli sebe. Máte problém o sebe napísať niečo negatívne a aj to chce istú odvahu. Ale ľahšie v tom, že si nemusíte vymýšľať a píšete to, čo ste zažili na vlastnej koži.

Pôsobila na mňa, ako balzam na dušu a vždy keď mi napísala, tak som sa cítila, ako keď pacient dostane liek proti bolesti.  Nejde o hladkanie ega a ani strojené pochvaly, takto to jednoducho cítim. Moju romantiku s kriminálnou zápletkou, som dala do šuplíka, napokon veď ma tam počká. A začala som teda písať o sebe.

Bez očakávania, či to zoberie nejaké vydavateľstvo, alebo to zostane doma v tom šuplíku a prečíta si to raz moje dieťa, či niekto z rodiny po rokoch. Áno, tajne verím, že sa možno stane naozaj zázrak a splní sa mi tento sen. Nie kvôli sebe, ale kvôli ľuďom, ženám, ktoré možno práve týmto prechádzajú, alebo prechádzali, pre ľudí, ktorí sa cítia nejakým spôsobom „iní“ od štandardu tejto spoločnosti, kde niekto rád škatuľkuje a vytvára akési nezmyselné pravidlá alebo nasádza nejakú normu, podľa ktorej by mal človek vyzerať, ktorý je hoden do dnešnej spoločnosti.

Preto o tom píšem a želám si, aby ľudia nabrali iný pohľad na svet, chcem dokázať, že svet naozaj nie je len čiernobiely, ale plný farieb. Ľudia by sa nikdy nemali deliť podľa farby pleti, ani podľa vierovyznania, či sexuálnej orientácie. Tak otrepaná veta v dnešnom PEACE svete a stále reálne ďaleká...

Hoci ma môj „biely“ manžel miluje takú aká som, nikdy nepochopí, čím prechádzame vo svojom živote a že niekedy sme sa museli snažiť dvakrát viac, ako gadžovia.

A tak začalo moje písanie. Začínam 8. septembra 2011 pri šálke kávy a dopekaním mäsa v trúbe pre manžela, ktorý sa už nevie dočkať dôchodku a o chvíľu príde z práce. Vonku je pochmúrne počasie a dažďové kvapky začínajú tancovať po obloku.  Čas  ako stvorený na písanie.

pokračovanie na budúce...


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
›REGISTROVANÍ NICKOM‹
všetci

Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.

Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
Kominar DUBA
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
KomentárObyvatel Pred 57 minútami:
Žádali odvysílání reportáže o masových protivládních protestech – v televizi o nich nezazněla ani zmínka.
KomentárVsetci Pred 8 hodinami:
AKTUÁLNE: ZÁSAH NAKA
Komentárgulak Pred 12 hodinami:
Poľnohospodári, ktorým pre sucho v roku 2017 vznikli straty, mali do dnes dostať vyplatenú pomoc sľúbenú predsedom vlády Pellegrinim, tú stopol minister financií Kažimír.
KomentárStanislava Pred 12 hodinami:
Unikátne policajné psy v službách Policajného zboru
Komentáringrid bohušova Pred 13 hodinami:
Vianočné popoludnie pre žiakov a ich rodiny
Komentáronanym Pred 14 hodinami:
Ženy neoprávnene vybrali peniaze z bankomatu v Seredi. Poznáte ich ?
Komentárzase sme sa zviditeľnili Pred 17 hodinami:
Krajská prokuratúra zrušila obvinenie vznesené voči aktivistom Greenpeace
Komentároz Mám rád cyklistiku Pred 20 hodinami:
Bezpečnosť detí na bicykloch pri ceste do školy
Komentárpre potechu Pred 23 hodinami:
Semifinále slovenského pohára
Komentártrest Pred 24 hodinami:
Vodič v Šintave narazil do elektrického stĺpa a ušiel - AKTUALIZOVANÉ
Komentártony Včera:
ZŠ Juraja Fándlyho držiteľom titulu Vnímavá škola
KomentárSimona Včera:
Pozvánka na stretnutie s kandidátmi
KomentárPre Klofak? Včera:
NAKA zadržala ďalšiu drogovú zločineckú skupinu
KomentárKarma Predvčerom:
Bol Krajským súdom v Bratislave priznaný odkladný účinok rozhodnutiu MŽP SR č. 2913/2018/9.2 (1/2018 – rozkl.) zákonný?
KomentárMiloš Majko Predvčerom:
Ako funguje demagogia a propaganda už v malej obci?
KomentárRužena Šípková Predvčerom:
Mikulášske Fórum humoristov (Na oslave vystúpilo i Million Dollar Trio)
KomentárAnonym Predvčerom:
AKTUÁLNE: V Šúrovciach došlo k tragédii - AKTUALIZOVANÉ
KomentárA predsa 15-12-2018 22:38:46:
Oslávili jubilantov

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign