Čachtický hrad

V povesti sa píše, že Alžbeta Bátoriová chcela byť stále krásna, a preto pila rôzne odvary a čaje z liečivých bylín. Jedného dňa, keď ju slúžka pri česaní vlasov nechtiac silnejšie potiahla za vlasy, neudržala svoj hnev a prudko ju udrela po tvári. Slúžke vystrekla z nosa krv, ktorá pokvapkala jej ruky. Keď si krv zotrela, zazdalo sa jej, že farba pokvapkanej pokožky zostala belšia a krajšia. V tom okamihu sa v jej hlave zrodilo kruté rozhodnutie - kúpať sa v krvi mladých dievčat. Sluhovia a pomocníci privádzali do kaštieľa mladé devy, ktoré s paňou vraždili a ona sa v ich krvi kúpala. Vraj ich za vyše štvrťstoročie zavraždila viac ako šesťsto... Za svoje zločiny bola síce odsúdená, ale keďže bola príslušníčkou čachtickej rodiny, bola odsúdená „len“ na doživotné väzenie na Čachtickom hrade, v ktorom aj za štyri roky zomrela. Existuje viac verzií, ako to vtedy bolo. Ktosi dokonca tvrdil, že to bola „zinscenovaná“ kamufláž, aby ju mohli obrať o rozsiahle majetky. Čachtický hrad bol postavený v polovici 13. storočia a patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska. Jeho prvými vlastníkmi boli Peter a Pongrác z rodu Hunt - Poznanovcov, ktorým ho násilne zobral Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí (!). V tom istom storočí bol poškodený českým kráľom Přemyslom Otakarom II. Najznámejšími vlastníkmi hradu sa však stali Nádašdyovci s Alžbetou Bátoriovou (manželka Františka Nádašdyho). V roku 1708 dobyli hrad vojská Františka Rákócziho II. a odvtedy začal chátrať (napriek tomu, že bol chvíľu používaný ako väzenie). Hrad bol stavaný postupne. Na najvyššom mieste brala stál palác s horným nádvorím, okolo ktorého postupne vznikali ďalšie budovy. Dolné nádvorie bolo postavené pre účely obrany a je prístupné z horného hrebeňa ponad priekopu vysekanú v skale. V prvej polovici 16. storočia bol postavený pod hradom kaštieľ, ktorý však v roku 1772 vyhorel. K hradu sa dá pohodlne vystúpiť turistickými značkami z Čachtíc alebo z Višňového. Odporúčam výstup z Višňového. Auto je možné zaparkovať na parkovisku v blízkosti miestneho pohostinstva. Turistický chodník prechádza lúkou do lesa, odkiaľ pokračuje strmo nahor až na chrbát pohoria, ktoré nadväzuje na hradný vrch. Hradné ruiny sú ešte aj dnes vcelku dobre identifikovateľné a zachovalé. Na opevneniach sa zachovali zvyšky štítkových renesančných atík a na hornom hrade zostali fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Hradný komplex je pomerne rozložitý a prechod do jednotlivých nádvorí je možný len cez vstupné brány. Čachtický hradný vrch je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Zrúcanina hradu je viditeľná napr. aj zo zrúcanín hradov Branč, Tematín, z Mohyly na Bradle a pod. Jej impozantnosť a monumentálny ráz sú fascinujúce najmä počas príchodu autom do obce Višňové, ktorá leží pod hradom (od Starej Turej). Z hradu sú malebné výhľady na okolité svahy Malých Karpát, Bielych Karpát s Javorinou, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec. Na hornom nádvorí je možné stretnúť znalcov histórie dejín hradu, ktorí ochotne poskytnú potrebné informácie alebo knihy, či suveníry.