Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 23. 10. 2018, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
Expedicia Nahorny Karabach
Označenie inzercie
Expedicia 100. vyrocie VOSR Petrohrad
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
ŠKOLA DEMOKRACIE
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

170. výročie vzniku prvej konskej a parnej železnice v Seredi

Ivan SklenárDátum17. 11. 2016 11:48:57TémaHistória
19 Z údajov na zadnej strane fotografie, táto vznikla na žel. stanici Sereď v r. 1945

V ut. 15.11.2016  sa konala vernisáž fotografií a autentických dokumentov ako aj rôznych artefaktov, ktoré sa viažu k vzniku prvej konskej (1846) a neskôr parnej (1876) železnice vedúcej z Bratislavy cez Trnavu až do Serede. Výstava potrvá do 31.5.2017.  Z tohto miesta chcem oceniť z pohľadu nášho mesta výnimočnosť tejto výstavy a nie bežne vídanú angažovanosť všetkých, ktorí sa na tejto akcii podieľali. Z celého radu ľudí, ktorí sa na usporiadaní výstavy podieľali, považujem za potrebné vyzdvihnúť a vysloviť poďakovanie najmä dvom osobám z nášho mesta. Vedúcej múzea pani Márii Dikovej a predstaviteľovi OZ Vodný hrad Mgr.art. Rastislavovi Petrovičovi. Okrem nich sa na otvorení výstavy podieľali aj členovia  Klubu priateľov železníc Trnavy a okolia.  Na otvorenie výstavy títo pritiahli či už nadšencov - bádateľov v tejto oblasti, tak aj zástupcu štátneho archívu zo Šale. Z inštitúcií, ktoré poskytli materiály pre usporiadanie tejto výstavy spomeniem aspoň niektoré:  Archív geodézie a kartografie v Bratislave, Archív Pamiatkového úradu SR v Bratislave, Klub priateľov železníc Trnavy a okolia, MÁV/Maďarské štátne železnice v Budapešti, Občianske združenie Vodný Hrad v Seredi, ӦSTA-KA/Rakúsky štátny archív – Vojenský archív vo Viedni, Slovenský národný archív v Bratislave,  STM - Múzeum dopravy v Bratislave, Západoslovenské múzeum v Trnave.. Z príhovorov pozvaných hostí sa neobvykle veľký počet návštevníkov vernisáže mohol dozvedieť množstvo zaujímavých informácií nie len o vzniku železnice, ale aj o hospodársko - sociálnych pomeroch v našom meste a jeho okolí v tom čase. Ako sprievodný materiál k tejto výstave bola vydaná brožúra s názvom „História prvej konskej a parnej železnice v Seredi 1846 – 1876 – 2016 “  ktorá je k dispozícii každému, kto navštívi túto výstavu. Vyberám z nej zopár zaujímavých informácií:

Vznik železnice v Uhorsku a jej prvá samostatná vetva Bratislava –Trnava - Sereď

-  Výhodná geografická poloha Serede, cez ktorú viedli obchodné cesty z Bratislavy do Nitry či z Galanty na Považie do Piešťan a ďalej na sever,  spôsobili že pomerne rýchlo po vybudovaní  tzv. severnej železnice Viedeň – Břeclav – Přerov – Bohumín sa prepojila Viedeň s Bratislavou a zakrátko na to sa začalo s prípravou (1836) konskej železnice z Bratislavy cez tzv. slobodné kráľovské mestá Sv. Jur, Pezinok, Modra až do Trnavy. Pre odpor mestských radných z Modry voči tomuto projektu, bola táto zastávka vynechaná a nahradila ju stanica v Šenkviciach. Prvý úsek do Sv. Jura bol otvorený v septembri 1840 a do Trnavy dorazil prvý vlak 1.júna 1846. Veľkú zásluhu na tom, že konská železnica sa predĺžila až do Serede mal vlastník sereďského panstva, gróf Karol Esterházy. Prvý vlak ťahaný koňmi dorazil do Serede 1. novembra 1846 ! Teda presne pred 170 rokmi. Z dostupných údajov vyplýva, že cesta osobným konským vlakom z Bratislavy do Serede trvala  4 hod. 36 min. (1861-1862). Až do dnešných dní sa zachovala časť násypu v Seredi, po ktorom viedla konská železnica. Tá končila v miestach, kde je dnes tzv. zadná brána do zámockého parku. Až neskôr bola vybudovaná stanica, ktorej poloha je identická s tou dnešnou. Všetky tieto skutočnosti sú v mnohých prípadoch zaznamenané na originálnych dokumentoch, ktoré možno vzhliadnuť na výstave.

-       S rozvojom priemyslu najmä v Anglicku sa stalo, že aj v monarchii konský pohon postupne vystriedali lokomotívy na parný pohon.  Vlaky ťahané konskou silou vydržali len–až (?) do r. 1872. Vtedy sa začalo s prestavbou trate na  parný pohon na úseku Bratislava – Trnava. Prvý parný vlak dorazil do Trnavy 1. mája 1873. V Seredi sa objavil prvý parný vlak o tri roky neskôr, 1. septembra 1876. To už vládli časy, ktoré priali rozvoju parných železníc. Úsek Galanta – Sereď – Leopoldov bol uvedený do prevádzky v júni 1885.

Týmto počinom si Sereď postupne vybudovala pozíciu významného obchodného centra Považia. Obchodovalo sa tu s drevom splaveným po Váhu, s obilím, ktorého pestovanie tu malo dobré podmienky ale tiež s rôznym tovarom, vyrobeným v malých fabričkách.

Skoršie zavedenie parných lokomotív na našom území narážalo na nedostatok odborného personálu rôznych profesií.Tie pretrvávali v hojnom počte až do konca minulého storočia. Zavedenie železnice a pravidelnej dopravy po nej spôsobilo  „prevrat“ aj v ukazovaní aktuálneho času. Dostupnosť presného času, čo je dnes samozrejmé, v tých časoch prakticky neexistovala. Z dôvodu zavedenia pravidelnej vlakovej dopravy podľa grafikónu, museli byť všetky vlaky vybavené na tie časy, presným meraním času. Ten sa považoval za tzv. „veliteľský“, podľa ktorého si naprávali svoje hodinky všetci ostatní. Dokonca sa ním riadili aj kostolné hodiny v niektorých mestách a obciach. Na tie časy presné a drahé hodiny boli umiestnené na lokomotíve.  Zavedenie pravidelnej dopravy si vyžiadalo aj rozvoj informačného a signalizačného systému, čo spôsobilo ďalší technický pokrok spoločnosti.

  V tomto mojom príspevku som uviedol len nepatrný extrakt informácií, ktoré je možné si rozšíriť návštevou tejto peknej a hodnotnej expozície. Určite sa ju oplatí navštíviť.

P.S. Okrem niekoľkých foto z otvorenia výstavy prikladám aj jednu foto z r. 1945 z mojej súkromnej zbierky. Video a ďalľie foto budú priložené po spracovaní.


Fotogaléria k článku:

19
Autor: Ivan Sklenár
19
Autor: Ivan Sklenár
19
Autor: Ivan Sklenár

Zobraziť všetky fotografie
19
Autor: Ivan Sklenár
19
Autor: Ivan Sklenár
19
Autor: Ivan Sklenár


Skryť všetky fotografie

Video k článku:


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹
pre koníka | 21-11-2016 13:25:24
\"konská jama\" bola len pár desiatok m vzdialená od koryta Váhu približne na mieste, kde majú teraz skateboardisti svoju novú dráhu (ani neviem, či je už dokončená). Ako vznikla nepoznám, no bola dosť hlboká, lebo trvalo dosť dlhý čas, kým ju celkom zasypali rôznym odpadom a sutinami. Povráva sa, že tam skončila aj socha čs. legionára, ktorá stála na nám. Republiky, pred hlavným vchodom do obecného úradu. Dnes je to historická budova MsÚ.
konik | 21-11-2016 07:46:45
ked s me pri tých konoch, čo sa v seredi kedysi volalo konská jama? vie niekto?
shelley | 18-11-2016 01:19:16
Naozaj veľmi hodnotná akcia, som rada, že som sa jej zúčastnila.

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Optik MORVAY AKCIA
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Pridať komentár
iLieky
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Reporteri
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign