Ústav pamäti národa | MM| Dňa 21. augusta 1968 sa začala vojenská invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Vpád armád na čele so Sovietskym zväzom znamenal koniec nádeje, že komunistický režim môže získať „ľudskú tvár“, o ktorú sa usilovalo reformné stranícke vedenie na čele s Alexandrom Dubčekom.
Invázii predchádzali viaceré rokovania, na ktorých predstavitelia Sovietskeho zväzu a ďalších krajín Varšavskej zmluvy už od jari 1968 kritizovali politiku československého vedenia a hovorili o „nástupe kontrarevolúcie“. Posledné významné rokovania sa konali koncom júla 1968 v Čiernej nad Tisou. Ich formálnym zavŕšením bolo podpísanie bratislavskej deklarácie 3. augusta 1968.
Deklarácia síce hovorila o „národných zvláštnostiach pri tvorivom riešení otázok ďalšieho rozvoja socializmu“, zároveň však označovala obranu „výdobytkov socializmu“ za spoločnú internacionálnu povinnosť socialistických štátov. Táto formulácia vyjadrovala princíp obmedzenej suverenity a predznamenávala prístup, ktorý sa neskôr spájal s tzv. Brežnevovou doktrínou.
Dubčekovo vedenie sa v lete 1968 ocitlo pod dvojakým tlakom. Sovietsky zväz požadoval obmedzenie reforiem, zatiaľ čo prebudená občianska spoločnosť očakávala ich pokračovanie. Československé stranícke vedenie sa pokúšalo situáciu riešiť administratívnymi opatreniami, ktoré však sovietske vedenie považovalo za nedostatočné. V polovici augusta 1968 sa Leonid Brežnev rozhodol pre vojenské riešenie.
Invázia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Z vojenského hľadiska išlo o dobre pripravenú a rýchlo uskutočnenú akciu. Politicky však pôvodný plán zlyhal, pretože prosovietskym predstaviteľom sa nepodarilo uskutočniť vnútroštátny prevrat a nastoliť tzv. robotnícko-roľnícku vládu.
Rozhodujúcim faktorom bol masový odpor občanov. Od ranných hodín zapĺňali ulice a námestia, podpisovali rezolúcie a vyhlásenia požadujúce odchod cudzích vojsk, strhávali smerové tabule a názvy ulíc alebo diskutovali priamo s vojakmi. Na viacerých miestach došlo aj k aktívnym protestom. Reakcia okupačných vojsk si vyžiadala obete na ľudských životoch.
V prvých hodinách a dňoch po invázii zohrali zásadnú úlohu médiá, predovšetkým rozhlas. Hoci budovu rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave obsadili už v dopoludňajších hodinách, pracovníkom rozhlasu sa podarilo pokračovať vo vysielaní z improvizovaných priestorov. Vychádzali aj mimoriadne vydania novín vrátane denníka Pravda a viacerých regionálnych či podnikových periodík.
Nasledujúce obdobie tzv. normalizácie prinieslo postupné odstránenie reforiem a potlačenie občianskych protestov, ktoré s rôznou intenzitou pokračovali až do augusta 1969. Pri prvom výročí invázie už masové protesty nepotláčali vojská cudzích štátov, ale bezpečnostné zložky československého komunistického režimu. Krvavé strety v českej časti Československa si vyžiadali päť mŕtvych, veľká demonštrácia sa konala aj v Bratislave a na ďalších miestach Slovenska.
Potlačenie protestov v auguste 1969 prinieslo hlbokú dezilúziu, ústup občianskej aktivity a postupnú adaptáciu veľkej časti spoločnosti na podmienky normalizačného režimu.
Netrapos
Kde sú dnes zalezení všetci rusofili? Zradcovia a kolaboranti ktorí by ešte aj dnes vítali okupantov z východu kvetinami.
Vidím ten úbohý príspevok nadomnou od sopliaka čo ešte nič nezažil a hlavu má vymytú židovskou propagandou ! Rusi vtedy nič nevzali,do ničoho sa nestarali a potom v 1989 prišli „demokrati“ a všetko zničili !
To len tak v skratke
Anonym 24. augusta 2026, 11:41
Starý počúvaj, to že sa Rusi do ničoho nestarali, aj keď nás okupovali, je buď tvoje drzé klamstvo, alebo ti už začína Alzheimer, alebo ťa pri vpáde okupačných vojsk udreli do hlavy a následok je vidno aj teraz.
Inak si neviem vysvetliť to, čo si napísal.
Učil som sa anglický aj ruský jazyk, povinná maturita bola z jazyka okupantov.
He, he , he. Nová doba. Čul tu žiadna čižma vojaka nevstúpila a aj tak sme zostali s holou ricou. A to tu máme diktátorov aj bez samopalov . Pokroku sa človeče aj tak nevyhneš. P.S. a ešte to tu ž i v í m e!
My okupantov nepotrebujeme. Republiku spoľahlivo zlikviduje aj vládna sebranka.
Rusi nič nevzali??? A tie nevinné postrielane obete??? V Bratislave zabili Rusi 17 ročné dievča., aj mnoho ďalších. Si doštuduj dejiny a fakty a nepíš sem tvoje dojmy.
Spominate dve odlisne veci. Jednou su tragicke obete nasich spoluobcanov pri invazii pol miliona cudzich vojakov a druhou je fakt, ze po prvych par tyzdnoch boli sovietski vojaci zavreti vo svojich kasarnach a v beznom zivote sne s nimi neprichadzali do styku. Nemohlo sa stat, ze by hliadka sovietskej armady niekoho zastavila a nieco s nim riesila. Najlepsie roky boli 1993-1998. To po Slovensku ziadni cudzi vojaci nechodili. Len slovenski. A tak by to malo byt. Ako v Rakusku.
Anonym 20:41, keby tu boli aj teraz ruskí vojaci, ale v kasárňach, tak je to OK???
Nie. Nebolo by to OK. Ako nie su OK ani ziadni ini cudzi vojaci na uzemi SR. Moj hlavny problem s cudzimi vojakmi je, ze ked sposobia autonehodu alebo ine nestastie so smrtelnymi nasledkami (ako ked americki vojenski piloti v Taliansku vo februari 1998 svojim nezodpovednym kovbojskym spravanim strhli lanovku a zabili tam 20 ludi!!!), tak taketo tragedie ostavaju nepotrestane. Este v ten den tych pilotov poslali domov do USA a tam ich uz nikto realne neriesil. To bol aj hlavny dovod umrti spajanych s 21. augustom 1968. Autonehody.
Anonym 10:30, u nás v ’68 autonehody??? Veď to 17 ročné dievča zastrelili. Aj viacero ľudí. Už tých rusakov toľko neospravedlňuj. Si trápny.
Vsetky obete z 21. augusta su zdokumentovane na zaujimavej interaktivnej mape. Da sa najst na internete. Boli tam umrtia v nasledku strelby, ale vacsina umrti boli autonehody. To je fakt. Ste schopny ten fakt nejako racionalne uchopit?
Anonym 25. augusta 2026, 12:24…to boli take tie autonehody kedy ľudí prešiel napriklad tank?…