Zmeny klímy sú nespochybniteľné a konšpirátori a odborníci na všetko znovu narazili na tvrdú realitu.
Nielen stále výraznejšie šetrenie s pitnou vodou, ale aj úprava pracovného času a núteného pobytu na slnku počas obeda a popoludní, kedy sú teploty neznesiteľné onedlho budú musieť byť „na programe“ dňa aj pre zákonodarcov.
Úpravy budú nevyhnutné hlavne pri prácach vonku, ako výkopové a stavebné činnosti, či práce v halách bez klimatizácie. A vlastne všade tam, kde sú zamestnanci systematicky vystavení priamemu slnku, alebo vysokým teplotám.
Zoberieme si príklad od krajín južnej Európy?
Faktom je, že niekedy sme ťažko chápali tzv. „siestu“ v Grécku, Francúzsku, Španielsku a už vôbec nám hlavy nebrala spôsob fungovania reštaurácií a kaviarní v Severnej Afrike, ktorá pre mnohých aj Slovákov po revolúcii začala byť zaujímavou dovolenkovou destináciou.
Stačili zhruba tri desaťročia (intenzívne vlastne niečo viac ako jedno) a sme na tom úplne rovnako. Štyridsiatky a dokonca vyššie teploty dokážu unaviť aj mladých a ich znášanie je u nás na rozdiel od prímorských krajín oveľa horšie. Chýba nám totiž to more…
Na takto vysoké teploty nemáme pripravenú ani väčšinu infraštruktúry. Železničná doprava, ale aj cestná infraštruktúra nikdy nebola projektovaná a stavaná na teploty, ktoré sú mnohých krajinách Blízkeho, Stredného východu, či Ázie úplne bežné.
U nás vidíme, ako sa asfalt topí a vlní pod náporom ťažkých kamiónov a vyjazdené koľaje sa stávajú nebezpečnými počas dažďa či snehu.
Strešná krytina a konštrukcie striech obdobne nepočítajú s víchricami a inými javmi vznikajúcimi z tepla a časom sa dá očakávať aj prispôsobovanie sa poisťovní v plneniach škodových udalostí, ktoré budú stále častejšími.
Dlhotrvajúce suchá a následné okamžité povodne, na ktoré nedokáže v našich podmienkach reagovať prakticky nik.
Preto čím skôr sa kompetentní začnú o problém zaujímať a čím skôr budú aj prostredníctvom finančných prostriedkov štátu a EÚ financované aj opatrenia pre bežné rodinné domy, tým lepšie.
No a obmedzenia práce spomenuté v úvode, tie sú nevyhnutné už toto leto. Aby to ďalšie neznamenalo priamo zdravotné riziko pre zamestnancov a vlastne každého, kto sa pri súčasnej legislatíve a platných pravidlách sám ochráni len ťažko.
Dobrý postreh
Toto sa už v posledných dňoch fakt nedalo vydržať. Videl som to teraz cez obed, keď som potreboval niečo vybaviť v meste a mal som pocit, že ma tu normálne upečie zaživa. Asfalt sa mi lepil na tenisky a vzduch sa ani nehol. Úplne by som takúto popoludňajšiu siestu bral, pretože medzi tou dvanástou a piatou hodinou je človek v robote úplne nepoužiteľný, len sedí, potí sa a čumí do monitora. Ako to zvládate vy v týchto dňoch?
Celkom dobre si to neviem predstavit. Prides do prace zo Serede do Bratislavy. Denne. Cez obed ti daju 2-3 hodiny neplatenu siestu. Domov to neotocis, co budes robit v BA? Nehovoriac o tom, ze o to neskor sa z tej roboty vratis domov. Tak to ma fungovat, ci aka je predstava?
siestu môžu mať akurát reštiky a obchodíky v centre. Vo fabrikách nemajú siestu ani v Španielsku.
Veľa zamestnancov môže na siestu rovno zabudnúť. Nepretržité prevádzky, dochádzanie do práce niekoľko desiatok km od domova… Tí siestu poznať nebudú.
Na zamyslenie. Prídem do práce (na stavbu) o 6,00 a robím do 11,00 .
potom do 16,00 siesta .
Kde? ked budú mať fšetci siestu.Pôjdem domov na 4 hodiny ? hodina cesty tam a hodina späť.
Autor by sa mal vžiť do „kože“ pracujúcich .
Ale už to tu napísali predo mnou. Toto môžu robiť len rodinné reštaurácie a obchodíky.tak ako v Taliansku .