Po udalostiach Novembra ´89 prioritou rozumne zmýšľajúcich politikov bolo asi 80 000 sovietskych vojakov viac ako dve desaťročia okupujúcich Československo čo najskôr „vyhnať“ z našej krajiny.
Nebolo to ľahké a väčšinou Ruským dôstojníkom žijúcim aj s rodinami v prepychu v Československu sa domov do chudoby a chaosu nechcelo. Nehovoriac o tom, že byty pre nich neboli k dispozícii a množstvo z nich zostalo v mimoriadne jednoduchých ubykáciách, či dokonca stanoch.
Za totality tu v Československu „krytí“ dokonca jadrovými hlavicami si dovoľovali vlastne to, čo chceli. Zrazu neznamenali nič. V ošarpaných vozňoch s nábytkom a osobnými vecami naloženými v krabiciach a drevených bedniach na ceste do rozpadajúceho sa a krachujúceho Sovietskeho zväzu sa sťahovali neradi. Museli. Tu sme ich nechceli a vďaka ľuďom práve ako Michael Kocáb, sme sa ich aj zbavili. Vtedy sme si mysleli, že natrvalo…
Exkluzívny rozhovor s Michaelom Kocábom na túto pre Československo mimoriadne dôležitú tému prinášame vo videu:
Michael Kocáb práve o tejto dobe napísal zaujímavú knihu. Dnes už je súčasťou Knižnice Múzea totality.
