DRUHÝ ZÁZRAK SA NEKONAL – POMÔŽME ASPOŇ MY 🙏💚
„Rok 2024 mal byť pre nás jedným z najkrajších rokov v našom živote. Mala sa nám narodiť naša druhá princezná. Avšak všetko sa zmenilo koncom júla kedy náš tatino musel ísť do Trnavy na pohotovosť, lebo nevedel poriadne dýchať,“ opísala vo svojom liste Vojenskej podpornej nadácii pani Veronika Pobočková začiatok ťaživej situácie ich rodiny, ktorej najťažším dňom bol 21. január 2025, kedy jej manžel zomrel.
Vojak 2. stupňa Jaroslav Poboček mal 25 rokov, keď v roku 2005 vstúpil do Ozbrojených síl SR. Zo vtedy Ženijného práporu Sereď ho v rokoch 2007 a 2010 vždy na dvanásť mesiacov vyslali do misie UNFICYP na Cyprus. V roku 2014 z vojska odišiel v hodnosti slobodník skôr, ako očakával. Aj pre neho to však vtedy bola prijateľnejšia cesta. No v útvare mu ostalo veľa kamarátov. Vždy ho mali za priateľského a férového kolegu – a spoločne udržiavali svoje priateľstvo aj ponad kasárenský plot. Aj preto ho na jeho poslednej ceste bolo vyprevadiť tak veľa seredských ženistov -. A aj preto práve oni oslovili ako prví Vojenskú podpornú nadáciu – a prostredníctvom nej vojakov ozbrojených síl a zamestnancov rezortu obrany, o pomoc pre jeho rodinu. Naozaj ju potrebujú. O to viac, že sa na ňu nevzťahujú sociálne výhody rodiny po vojakovi v aktívnej službe.
💚 💚 💚 💚 💚 💚 💚 💚 💚
Prosíme – pomôžme
Prispieť môžete na našom webe:
💳 Platobnou kartou
📲 Okamžitým bankovým prevodom
📝 Manuálnym bankovým prevodom
Pomôcť môžete aj zdieľaním príspevku.
💚 💚 💚 💚 💚 💚 💚 💚 💚
Slobodník v zálohe Jaroslav Poboček v ostatných rokoch pracoval ako vodič a s rodinou žili v Pate.
Veľmi sa tešili, keď k ich predškoláčke Izabelke mala pribudnúť dcérka Zaira. Pani Pobočková sa v svojom liste vrátila o pol roka späť: „Bola som v poslednom mesiaci tehotenstva. Z ARA v Trnave nám volali, že sa mu opäť pohoršilo, že mu zistili autoimunitné ochorenie vaskulitída. Z pľúcnych ciev mu odsávali krv. V ten večer sa mi zrútil celý svet. Doma som mala 5 ročnú dcérku, ktorá sa stále pýtala na tatinka, kedy príde domov. Museli ho resuscitovať a previezli ho do Banskej Bystrice na mimotelovú pľúcnu ventiláciu, čo bol jediný spôsob ako mu pomôcť. Pri živote ho držali len prístroje, na ktoré bol napojený. Odchádzali mu všetky dôležité orgány…“
Zdalo sa, že pomôcť môže iba zázrak. „Tatinko bojoval zo všetkých síl. Dcérka Izabelka mu nahrávala hlasovky, ktoré som mu na návštevách púšťala. Moja mama s bratom chodili za ním každý deň, aj keď ja už som nemohla. Oakovali mu, že musí bojovať, že má pre koho. Keď sa nám 22. augusta narodila dcérka, manžel už bol pri plnom vedomí…
Bolo to ako zázrak. Keď ho po pár týždňoch pustili domov, vedel si už sadnúť najesť sa a prezliecť. Bolo to obrovské víťazstvo a nádej. Nasledovalo ďalšie liečenie a rehabilitácie.
Slobodník Jaroslav Poboček bojoval za svoj život a za to, aby ich rodina žila spolu, ako najlepšie vedel. Lenže situácia sa zhoršila tesne po Novom roku.
„Nemal silu mi ani odpisovať na sms. Keď mi lekárka povedala, aby som sa s ním prišla rozlúčiť, pretože operácia môže dopadnúť hocako, to bola pre mňa ako manželku a matku našich deti najhoršia návšteva. Iba ak by sa stal druhý zázrak… On pritom o svojom zdravotnom stave vedel málo. Len to, že bo budú operovať, pričom ho nič nebolelo. Ešte mi povedal že nech mu poškrabkám chrbát, lebo ho svrbí a upokojoval ma aby som neplakala že všetko bude dobre…“
Po umelom spánku mala nasledovať ďalšia operácia, ale 21. januára 2025 nad ránom museli lekári pani Veronike Pobočkovej oznámiť, že choroba bola silnejšia…
Slobodník v zálohe Jaroslav Poboček, vojnový veterán, nositeľ medailí Za službu v mierových pozorovateľských misiách – II. aj I. stupňa a ďalších ocenení, si zaslúži našu úctu – a jeho rodina našu pomoc.
Ďakujeme.
nrtm. Jozef Blaho
veliaci poddôstojník 901. Ženijný prápor Sereď
Ing. Milan Gajdoš, pplk v.v
správca Vojenskej podpornej nadácie
Poslane
Perfektná práca kvôli pomoci. Jaro bol skvelý človek a kamarát , jeho rodina si zaslúži pomoc .
Vojaci majú štátne poistky mislim že sú povinné do 50 000 eur na smrť ak sa nemýlim nie som si istý ako to je ale určite odporúčam zistiť či pán manžel nemal niečo také určite by to rodine pomohlo.
Ved 50 000 € je pekná suma . Koľko by chcela ešte pani manželka ?
200
Jarino keď som ta fotila ani vo sne by mi nenapadlo ze ta fotka bude použitá na takúto vec… Je mi to tak moc ľúto😭Odpočívaj v pokoji.
Aj v druhých rodinách zomierajú ľudia a sú na tom horšie finančne a nedávajú sem fotky a príspevky o pomoc.
Presne tak, ludia umieraju kazdy den, neviem preco zrovna tento pripad je hodny tolkej pozornosti. Nehovoriac o tom, ze bol na misiach popri tom vojensky plat sorry, ale su ludia, ktori su na tom podstatne horsie a jikto nad nimi neplace, sorry.
Čítajúc posledné komentáre môžem už len skonštatovať že táto spoločnosť potrebuje veľký reset. Vôbec sa nedivím že to tu dnes vyzerá ako to vyzerá.
Rodine vyjadrujem úprimnú sústrasť a želám aby sa vyzbieralo čo najviac peňazí. A vôbec si nerobte starosti z tých tragédov čo sem prišli závidieť ešte aj pomoc po smrti blízkeho.
Fakt tejto pani netreba pomáhať využíva nevedomosť ludi. Lebo ľudia nevedia aká je skutočná pravda, oni vidia len vdovu s 2 malými deťmi ale to ostnaté nie. A je zaujimave že vedela zostaviť takýto článok ktorý poslala do redakcie za 1 týždeň keď je tak moc smutiaca. A ešte k tomu to ma aj na fb stránke vojenskej podpornej nadácie ale keď dobre vidim tak zosnulý Jaroslav Poboček tam skoncil v roku 2014 a to je už dost dlhá doba si myslim aby to bolo na takejto stránke. To je dost smutne od pani že takto ide využívať systém.
Pani o nič neziadala, iniciatíva prišla zo strany iných ludi , tak neviem co tu trepete. Keď nemáte o tom dostačujúce informácie,tak radšej nepíšte nič,lebo tým len ubližujete. Mlčať je niekedy zlato ale závisť je sviňa, lebo závidieť uz aj smrť blízkeho človeka je fakt smutné ale take slovenské. Príspevok je dobrovoľný, nie je to povinné, tak nechápem načo sú potrebné takéto hlúpe komentáre.
Pani Martina ja viem ako to je a pani Pobočková je vypočítava hlavne ohľadom peňazí tak preto som to napisal lebo to by sa mohla robit zbierka každému co mu zomrel blizsky človek.
Myslim ze pre neho tiez vakcina nebola sloboda ale smrt . Uprimnu sustrast
Chore, zvratene a uplne bezcitne myslenie dnes uz znacnej casti spolocnosti je zrejme aj z tejto diskusie.
Povedane inak, niektori ludia su schopni zavidiet evidentne uz aj smrt cloveka.
Hanba? Pohrdanie tymito diskutujucimi? Neviem, mozno ignorovanie ich zvrateneho myslenia.
No zo strany normalneho jedinca prirodzena lutost nad umrtim mladeho cloveka a uprimna sustrast mladej manzelke a jeho detickam…
Nevedomosť ľudí- je to Váš názor, ja Vám ho neberiem. Ako uvádzate, vy vidíte LEN vdovu s 2 malými deťmi, ale tie deti prišli o otca- živitela rodiny. Viackrát sa robili zbierky pre ženy, ktoré prišli o mužov a zostali samé s deťmi ….Ako som povedala je to dobrovoľné, nikto Vás nenúti prispievať.
Ako je to smutne že zomrel mladý človek to nehovorím že nie ale keby sa pani Pobočková správala ako človek tak by mala urcite podporu od viacerých ludi. Ti ľudia čo ju poznajú fakt osobne by vedeli povedať a hlavne ti zo strany zosnulého Jaroslava Pobočeka ako sa všetkým otočila chrbtom a mysli si že nad ňu neni
Nevedomosť ľudí. Vy CHUDERA nikdy som nikoho neurážala ale pri Vás sa musím zastaviť. Čo závidíte aj nos medzi očami. Pokial by ste Pani Veroniku Pobočkovú poznali tak dobre ako My toto by ste nenapísali.
Pán/i ANONYM vy ma nenazivajte chuderou. Ja nikomu nic nezávidím neni som ten typ človeka ale henta pani Pobočková by sa mala prvé uvedomiť ako sa správa a potom žiadať volaco ale ako sa hovori to čo dáš to aj dostaneš. A pani Pobočkovú poznám veľmi dobre
Ach ľudia. Ja pani osobne nepoznám. No poznala som Jaroslava. Vždy úsmev na tvári a dobrý človek….. veď to je príspevok pre jeho deti. A kto chce tak pomôže….. a pán Majko z úcti ku zosnulému prosím zastavte komentáre. Nie je to pekné teraz všetko rozoberať….. česť jeho pamiatke a nech odpočíva v pokoji 🙏
Nevedomosť..- V prvom rade sa uvedomte Vy. Sa pozrite ako sa Vy správate. Veď je to úbohé ako aj Vy celá. Nikto od Vas nič nepýta. Ten kto môže a chce pomôže ten kto nechce nepomôže. Aj My P. Pobočkovú poznáme veľmi dobre, je to žena z veľkym srdcom. Bar by ste Vy taká boli.
Najlepšie je sa podpísať pod ,,anonym” a nakladať nanu .. Ale čo sa dá od takých chuďakov jak ste Vy čakať. Pekný večer🙂
Veľa ľudí ovdovie a musí si poradiť v zivote ako vie,ja by som sa nezverejnovala,načo,mladá pani ma určite rodičov,svokrovcov,atď.a ti co jej píšu záporné určite jej nezávidí nikto len si povedali na celú vec svoj názor,, pozdravujem
Musím sa vyjadriť , aj keď nikdy nereagujem na takéto veci .
Dnešná doba je tak skazená že závidíme aj smútiacej rodine pomoc o ktorú oni sami NEŽIADALI .
Ak poslať peniaze nechcete , článok preskočim a idem ďalej .
Nikto z nás si nedokáže predstaviť ani nechce aké to musí byt , chodiť s chorým manželom deň čo deň do nemocnice , s tým že mám doma staršie dieťa a druhé na ceste , že manželka pána Pobočka nosila pod srdcom jeho druhu dcérku s tým že nevedela či ho vôbec malá bude poznať .
Deti prišli o otca , o vzor .
Nech je človek zlý či dobrý , takéto niečo si nikto nezaslúži .
Zamerajme sa všetci radšej na seba namiesto toho posudzovať a urážať sa tu pod článkom ktorý je mimochodom dosť smutný .
Pekný večer
A čo vlastne chce pani Pobocekova od ludi nechápem ved vojaci majú krásne platy sú štátny zamestnanci a k tomu len za pár dní po pohrebe sa zverejní…hrôza, deti za nič nemôžu to uznam no ona by sa mohla inak postaviť k situácii…
Anonym. Jediný chudák si tu ty a je zaujimave že vsade sa píše že mal 2 deti aj na pohrebe keď som bola tak povedal farár že Jaroslav Poboček mal 2 deti a ako viem tak mal 3 deti. To je zaujimave keď tam klamala na takejto veľkej veci ako je pohreb tak si myslim že tento článok co je napísaný co tiez písala neni až taka pravda
Ľudia čo tu komentujete, to ozaj nemáte boha pri sebe. Čítali ste to vôbec? viete kto celú pomoc organizuje? Nie, pani manželka od nikoho peniaze nežiada. Pomoc zorganizovali bývalí kolegovia ženisti, ktorí sú podpísaní a cez vojenskú nadáciu.
Zial, dobre mieneny prispevok v diskusii takpovediac „nepadol na urodnu podu“. Povedane tak, aby to pochopili aj ti jednoduchsi „diskutujuci“, niektori ludia skutocne vazne prekrocili vsetky cervene ciary a konanim sa davaju na uroven zvierat. Nie, nechcel som pod takto citlivym materialom, no v urcitych situaciach sa evidentne neda inak.
Je smutne, ze minimalne v troch OSOBNYCH a priamo utocnych prispevkoch vystupuje jedna osoba.
Ludia, spamatajte sa, len vdova po tom vojakovi momentalne vie, ako su zivot a stastie krehke a ako dolezite je byt clovekom v kazdej situacii…