Čas plynie rýchlo a kľudne môžeme povedať, že pred pol storočím sme žili v štáte, ktorý vďaka ambicióznym, arogantným a do značnej miery aj hlúpym predstaviteľom komunistického totalitného režimu, spôsoboval utrpenie občanov žijúcich za Železnou oponou hľadiacich na slobodný a demokratický Západ neveriac, že tak tvrdý režim niekedy padne.
Bolo to ťažké. Ľudí odmietajúcich súhlasiť s režimom a túžiacich po živote na slobode, bez milosti strieľali na hraniciach. Tých, ktorí sa režimu vzopreli doma, zatvárali do väzenia. Premyslený a krutý totalitný režim nám na zmenu nádej veľmi nedával.
Spoločnosť ale chcela lepšiu budúcnosť. Pre svoje deti. Preto tlač ilegálnej literatúry, preto počúvanie Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy, preto Sviečková manifestácia a preto plné námestia v novembri ´89.
Až sa stalo nepredstaviteľné – totalitný režim postupne padal vo všetkých krajinách dovtedy tvrdo ovládaných Sovietskym zväzom. Sovietsky zväz skončil.
Vyhnali sme stovky tisíc sovietskych vojakov, ktorí násilím okupovali našu krajinu. A mysleli sme si, že už budú len svetlé zajtrajšky a nikdy inak. Dokonca sme nechceli byť ako oni a tak zostali nepotrestané ani zločiny komunizmu. Aj bývalí ŠTBáci sa tešia z výrazne väčších dôchodkov, ako disidenti a zločineckou ŠTB perzekuovaní ľudia…
Stačili v podstate tri desaťročia, aby sa historická pamäť z významnej časti spoločnosti vytratila. Nostalgia za bývalým režimom s ignorovaním všetkého, čo z ľudí urobilo otrokov za ostnatými drátmi. Oslava tých, ktorí nás okupovali. Obdiv totalitnej doby zo slobodného sveta a snaha o návrat do temných časov.
Znovu sme strojíme pred voľbou – autoritárske zriadenie, zneužívanie silových zložiek štátu, návrat k obmedzeniam, perzekúciám, sledovaniu občanov, zneužívaniu tajných služieb v prospech mocenských štruktúr a znovu označovanie demokratického Západu za nepriateľa.
Ignorovanie faktu, že zo západu k nám minimálne dva razy prišla sloboda a z totalitného východu minimálne dva razy prišla diktatúra a tanky.
Dnes máme nádej, že nám slobodu, demokraciu a vlastne celý štát neukradnú. Máme ale na tento zápas pripravenú a silnú spoločnosť?
